Rezort školstva pripravil Stratégiu globálneho vzdelávania na roky 2023 – 2030
Nová stratégia je v súlade s viacerými medzinárodnými dokumentmi vrátane Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov.
Bratislava 22. decembra (TASR) – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh Stratégie globálneho vzdelávania na roky 2023 – 2030.
Predloženie tohto materiálu je formálnym zavŕšením procesu presunu hlavného gestorstva problematiky globálneho vzdelávania z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na rezort školstva, pričom oba rezorty budú však aj naďalej v týchto otázkach úzko spolupracovať s cieľom dosiahnuť synergiu a kooperáciu na vysokej úrovni. "Školstvo musí meniace sa podmienky dnešného sveta reflektovať v obsahu vzdelávania, v metódach a prístupoch, aby pripravilo mladých ľudí na ich úspešnú budúcnosť. Dokument zároveň nadväzuje na prvú Národnú stratégiu globálneho vzdelávania 2012 – 2016 a rozvíja ju zohľadňujúc nový vývoj vo svete, v Európe, ako aj na Slovensku," uvádza sa v predloženom materiáli.
Stratégia 2012 – 2016 vytvorila základné predpoklady na začleňovanie prvkov a princípov globálneho vzdelávania do systému formálneho i neformálneho vzdelávania na Slovensku. Nová stratégia je v súlade s viacerými medzinárodnými dokumentmi vrátane Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov. Stratégia má ambíciu nadväzovať aj na víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030. "V nadväznosti na stratégiu sa plánuje prijatie Akčného plánu globálneho vzdelávania na roky 2023 – 2026 a po jeho vyhodnotení prijatie ďalšieho akčného plánu na obdobie rokov 2027 – 2030," píše sa v dokumente.
Stratégia sa opiera aj o plán obnovy. V ňom sa uvádza, že pre zvyšovanie životnej úrovne musí Slovensko reagovať aj na globálne megatrendy, ktoré zasahujú všetky krajiny.
"Globálne vzdelávanie ako občianske vzdelávanie rozšírené o globálne kontexty, medzisektorové a medzipredmetové súvislosti pripravuje učiacich sa lepšie porozumieť realitám sveta 21. storočia a napomáha im efektívnejšie konať v prospech sociálnej, ekonomickej, environmentálnej a kultúrnej udržateľnosti života na lokálnej i globálnej úrovni," uvádza sa v dokumente. Má významný potenciál v oblasti posilnenia sociálnej a kultúrnej kohézie spoločnosti, posilnenia kultúry demokracie a ľudských práv, osobnostného rozvoja, ale v dlhodobom výhľade zásadným spôsobom prispieva aj k ekonomickej udržateľnosti. "Je preto významnou súčasťou celoživotného vzdelávania, a to rovnako formálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj informálneho učenia sa," dodáva sa v materiáli.