Na toto môžeme byť hrdí: Aj Slovensko je svetové
Viac ako 5 500 dobrovoľníkov na 140 lokalitách vyzbieralo vyše 80 ton odpadu.
Bratislava 20.10.2022 (Skolske.sk/OTS)
Všetci ľudia, ktorí aktuálne obývajú Zem, tvoria spolu iba jedno promile zo všetkých živých organizmov na našej planéte. Napriek tomu je dopad človeka na životné prostredie obrovský. Vedci dokonca hovoria o novej epoche, ktorú charakterizuje práve pretváranie sveta na svoj obraz zo strany človeka. Nazývajú ju antropocén.
Antropocén trvá prinajlepšom zopár tisícročí, výrazne sa zrýchlil v polovici minulého storočia, následky zmien spôsobené človekom sú však v niektorých ohľadoch nezvratné. V súčasnosti napríklad celkový súčet materiálov vytvorených človekom prevyšuje objem a hmotnosť biomasy, teda všetkého živého na Zemi.
S existenciou ľudskej spoločnosti je spojený aj odpad a čím je spoločnosť vyspelejšia, tým odolnejšie sú aj používané materiály. Dlhé tisícročia používali ľudia výlučne prírodné zdroje – drevo, kameň, bavlna a pod., v modernej dobe sa čoraz viac spoliehame na plasty, sklo, rôzne zliatiny a iné umelo vyrobené materiály. Kým takéto výrobky slúžia svojmu účelu, majú spomenuté látky veľké výhody – sú pomerne lacné, pevné, ľahko dostupné. Akonáhle však svoj účel splnia, stáva sa z ich výhod problém. Ak nie sú správne znova využité alebo zlikvidované, končia ako odpad, často v prírode, ktorý pretrvá takmer naveky.
Ľudstvo navyše aktuálne spotrebúva každý rok toľko zdrojov a zanecháva za sebou takú ekologickú stopu, že nám jedna planéta viac už nestačí. Potrebovali by sme bezmála dve Zeme, ktoré však, pochopiteľne, nemáme. Veľkým problémom súčasného sveta je už spomenutý a všadeprítomný odpad. A teraz dobrá správa, existujú ľudia, ktorí to chcú zmeniť. A nie je ich málo.
"Cieľom združenia Upracme Slovensko je poukázať na to, aké je dôležité bojovať so zbytočným odpadom v našich mestách, dedinách, parkoch, uliciach, a niečo proti tomu reálne podniknúť. Veď planéta je bohatstvom, ktoré máme, a je nevyhnutné zachovať ju pre naše budúce generácie. Za pomoc pri organizácii celej akcie sa chceme poďakovať našim partnerom a sponzorom, predovšetkým generálnemu partnerovi Lidl, vďaka ktorému sme mohli zabezpečiť pomôcky na upratovanie všetkým dobrovoľníkom,“ povedala Veronika Repiská z Upracme Slovensko, organizátora najväčšej dobrovoľníckej aktivity na Slovensku – Svetového čistiaceho dňa.
Svetový čistiaci deň sa tento september uskutočnil už po piatykrát. Celosvetovo sa doň zapojilo 191 krajín a teritórií, pričom odpad zbierali milióny ľudí. Slováci opäť nesklamali, viac ako 5 500 dobrovoľníkov na 140 lokalitách vyzbieralo vyše 80 ton odpadu. Nestratili sa ani zamestnankyne a zamestnanci Lidla. Do Svetového čistiaceho dňa sa ich zapojilo viac ako 100. Od východu až po západ, naprieč celým Slovenskom, vyzbierali stovky kilogramov odpadu. „Niekedy sa stačí iba nakopnúť. A tak sme sa spolu s kolegynkou dali dokopy a odrazu nás bolo 43 aj s detičkami. Pri prvotnej obhliadke miesta činu, teda okolia Váhu v obci Dolné Zelenice, sme sa samých seba pýtali, či nás nebude veľa. Mysleli sme si, že toľko odpadu tam ani nemôže byť. Opak bol však pravdou. Ľudia sú prefíkaní a odpad, ktorý do prírody navezú, odhodia ďalej a hlbšie od cesty. Za 2 hodiny upratovania sme našli a vyzbierali 2 plné dodávky a 2 plné vozíky odpadu. Pri 58 vreci sme to prestali rátať. Odvážali sme ich priebežne, no myslím, že ich dokopy mohlo byť viac ako 80 a taktiež veľa iného odpadu. Spoločne sme sa dohodli, že toto bol náš nultý ročník a spravíme si z tohto upratovania tradíciu. Radosť z neho mali aj tí najmenší,“ povedala Klaudia, zamestnankyňa Logistického centra Lidl v Seredi.
Súčasťou iniciatívy bolo aj mapovanie skládok, ktorých bolo odhalených viac ako 550, približne štvrtina z nich je však vďaka aktivistom dnes už minulosťou. Podporiť Upracme Slovensko exkluzívne v Lidli môžu zákazníci aj tak, že pri odovzdaní zálohovaného obalu v automate zvolia možnosť darovať sumu tomuto občianskemu združeniu. Doteraz sa tak podarilo podporiť činnosť dobrovoľníkov sumou 35 000 €.
Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne a preto Lidl pred dvoma rokmi spustil projekt Nenechajme to plávať. V rámci neho sa diskont pýta svojich zákazníkov či naozaj potrebujú mikroténové vrecká a ponúka im možnosť dobrovoľne si ich zakúpiť za jeden cent. Celú sumu následne zdvojnásobí a venuje Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských riek a vodných nádrží. A výsledok? Pokles spotreby jednorazových sáčkov o tretinu a viac ako 1600 ton plastov vylovených z našich vôd.
Lidl realizuje spomenuté iniciatívy v rámci stratégie skupiny Schwarz REset Plastic. Ide o komplexný program, ktorý zohľadňuje päť vzájomne súvisiacich prístupov k plastom: obmedzenie, dizajn, recyklácia, likvidácia, výskum a vývoj. Cieľom je znížiť používanie plastov a podpora princípov cirkulárnej ekonomiky.