Najznámejším hlavolamom je hádanka
Čo všetko považujeme za hlavolam? Všeobecne ide o problém, hádanku, či záhadu, ktorá skúša vynaliezavosť riešiteľa. Azda najznámejšie sú rôzne mechanické hlavolamy, avšak ide takisto o rôzne iné úlohy. Môžu to byť napríklad sudoku, krížovky, doplňovačky, osemsmerovky, rôzne šifry a hádanky, ale zaraďujeme sem tiež niektoré logické hry, ako napríklad šach. Maďarský vynálezca slávnej Rubikovej kocky Ernö Rubik sa narodil 13.7.1944. Tento deň sa neskôr stal Medzinárodným dňom hlavolamov.
Deti do života potrebujú logiku
Aby z dieťaťa vyrástla osobnosť schopná riešiť rozmanité životné situácie, musí vedieť logicky uvažovať. V rozvoji logiky pomáhajú mnohé cvičenia a aktivity, zamerané priamo na túto problematiku. Využívať je ich možné nielen na vyučovaní, ale aj v školských kluboch detí, v táboroch, na krúžkoch alebo na rôznych kurzoch. Deti si pri riešení hlavolamov precvičia logické myslenie a emočne dôležitý je v neposlednom rade herný zážitok.
Ako spojiť dva nespojené obrázky jedným pohybom?
Prvý rébus pri stretnutí nadaných v SZŠ DSA predstavovala úloha nakresliť domček a postavičku podľa obrázka. Problémy spojené s touto úlohou boli dva: bolo to treba urobiť tak, aby pero ani raz nestratilo kontakt s papierom a postavička s domčekom nebola spojená. Pero pritom po rovnakej čiare mohlo prejsť aj viackrát. Na ďalšom obrázku bol autobus, pri ktorom nevidieť predok, a to práve z dôvodu potrebnej predstavivosti a logického uvažovania. Deti mali určiť, či autobus pôjde doprava alebo doľava.
Hľadaj mačku v tráve!
Tretí hlavolam pozostával z radu naoko nelogicky vybraných písmen. Nadaní žiaci mali doplniť chýbajúce písmenká v rade, teda prísť na logický kľúč. Ďalší obrázok zachytával veľké množstvo kávových zrniek, v ktorých sa ukrývala tvár. Zadaním bolo, aby sa ju deti pokúsili čo najrýchlejšie nájsť. Na poslednom hlavolame bola fotografia exteriéru, v ktorom bola ukrytá mačka. Aj tu bol veľmi potrebný postreh a zároveň rýchlosť.
Hlavy s nimi si trápili už Egypťania
Oficiálna história hlavolamov a hádaniek siaha až do starého Egypta, na Arabský polostrov, do Japonska alebo Číny. Originálne logické hádanky boli objavené na stenách egyptských pyramíd, ale aj na starovekých pamiatkach alebo starodávnych zvitkoch. Prvá kniha hlavolamov v Európe sa objavila na konci deviateho storočia. Bola to zbierka írskeho učenca Alcuina. Volala sa Úlohy pre rozvoj mladej mysle.
Popularitu získali v dvoch posledných storočiach
Hlavolamy sprevádzali mysliteľov, filozofov, ale aj bežných ľudí, ktorí si chceli skrátiť voľný čas a pobaviť sa. Sú teda staré ako ľudstvo samo a dodnes nás neomrzeli. Najväčšiu slávu si užívali v 19. a 20. storočí, kedy boli pravidelne uverejňované v periodikách a stali sa populárnymi medzi širokými vrstvami obyvateľstva.
Pri niektorých sa možno ani nepozastavíte, iné vás potrápia i niekoľko hodín, kým prídete na ich správne riešenie.
Mgr. Dušan Guman