Ľudové dni na Májovke
Ľudové dni na Májovke
Kto z nás si ešte pamätá, ako sa nakladá kapusta či pára perie?
Žiaci našej školy mali to šťastie, že sa na týždeň mohli preniesť do dôb
dávno minulých. Oprášili staré remeslá, spomenuli si na zabudnuté
piesne, rečňovanky a tance, vyskúšali činnosti a zvyky našich starých
mám a otcov. Tak sa prelom mája a júna niesol na našej škole v duchu
tradícií nášho regiónu.
Triedy sa pretvorili na starodávne chyže, na podlahy sa natiahli tkané,
starodávne pokrovce, lavice sa vyzdobili vyšívanými obrusmi
a z nejednej triedy sa nieslo chodbami ľubozvučné šarišské nárečie.
Na vlastnej koži sme si mohli počas vyučovania vyskúšať činnosti, ktoré
kedysi vykonávali naši starí rodičia. Nakladali sme kapustu, párali perie,
tkali, piekli domáci chlieb a lekvárové buchty, či pripravovali tradičné
zemiakové placky - „naľešňiki“. Spoločne s pani učiteľkami sa zdobili
perníky, vyrábali varechové bábiky aj šperky z drôtu. V školskom klube
detí sa sušilo ovocie a byliny, rozprávalo o liečivých účinkoch niektorých
bylín, neskôr sa z nich varil bylinkový čaj. Veľmi zaujímavá však bola
„zemiaková modrotlač“, či ornamentálne kresby na taniere a džbány.
Niektorí sa hádam po prvýkrát stretli so šarišským nárečím. Vypočuli si
šarišské rozprávky, vytvorili básničky v šarišskom jazyku, ba dokonca sa
pokúsili spísať šarišsko – slovenský slovník najpoužívanejších slov.
Deň detí sa niesol v duchu súťaží. Aj tie sa organizovali v ľudovom štýle.
Deti mohli absolvovať varechovú štafetu, vykrútiť si píšťalku z bazového
dreva, pliesť vrkoče, vyskúšať si klobúkový tanec či z hliny urobiť čo
najkrajšiu misku. Tento deň nám spestrila spevom aj zaslúžilá umelkyňa
Marka Mačušková a na akordeóne ju sprevádzal Igor Kreta.
Remeselníci, ktorí prišli na našu školu, priniesli so sebou závan
nostalgie. Predvádzali tradičné remeslá. Mali sme tak možnosť vidieť,
ako sa vyrábajú košíky z prútia, ako sa pod rukami čipkárky rodí
soľnobanská čipka, tradične zdobia veľkonočné vajíčka, ale aj tvorbu
keramiky na hrnčiarskom kruhu či vyšívanie obrusov takmer
zabudnutými stehmi.
Záver týždňa sme strávili skutočne netradične. Privítali sme v škole
rodičov, ktorí mali možnosť vidieť svoje deti oblečené v krojoch, ako
spievajú ľudové piesne a tancujú. Samozrejme, na ľudovú nôtu.
Spoločne sme sa napokon zúčastnili na tradičnom „Vešeľu“. Stoly sa
prehýbali od domácich kysnutých koláčov, pagáčov, štrúdlí, závinov
a báboviek. Svadobné zvyky, ako sú čepenie nevesty, redový tanec
aj tradičná svadobná hostina boli tou najkrajšou a najdôstojnejšou
bodkou za celým týždňom.
Týždeň, venovaný ľudovým zvykom, tradíciám a remeslám sa iste
na dlhú dobu vryje do spomienok všetkých žiakov, učiteľov a rodičov.
Týždeň, kedy jediným odporúčaným oblečením pre všetkých boli kroje,
zdobené, vyšívané „lajbľiki“ a „šurce“, kedy sa na hlavách nosili klobúky,
mašle či party bol iste pre mnohých nezabudnuteľný. Nuž, nostalgiu
bolo cítiť už pri vchode do školy. Bol v živote našej školy prvý, ale určite
nie posledný.