Hlohovec 6.06.2022
Voda – nositeľ skazy aj života. Nevyhnutnosť pre rastliny, živočíchy, človeka. Ako naučiť ľudí správne zaobchádzať s týmto darom, chrániť ho, správne užívať a hlavne zachovať pre ďalšie generácie?
Dnes sme sa o to pokúsili v našej materskej škole. Krôčik to bol maličký, no veríme, že stopu, ktorú zanechal, bude trvalá a užitočná.
Skoro ráno sa triedy Krtov, Myšičiek, Zajačikov a Veveričiek, pod vedením svojich učiteliek vybrali na turistickú vychádzku. Cieľ boj jasný, studnička Grotta v Zámockej záhrade. Cesta dobre ubiehala. Majestátne platany poskytovali tieň, vánok príjemné osvieženie a vtáci násobili spevom príjemnú atmosféru. No do tohto pokojného prírodného obrazu sa začal vtláčať čísi plač a vrúcne prosby. Deti stíchli, spozorneli. Medzi stromami pri studničke sa mihol ryšavý kožuch líšky. Neverili vlastným očiam. Uplakaná líštička v labkách držala kľúč a so slzami v očiach prosila mohutný strom o pomoc. Cez slzy rozprávala o smädných rastlinách , stromoch, vtáčencoch a zvieratkách. Strom neodpovedal. Líštička spozorovala deti, bez strachu sa pred ne postavila a prosila o pomoc. Deti ani na chvíľu nezaváhali. Smelo vykročili k studničke, lebo odtiaľ bolo počuť tiché vzlykanie. Líštička spolu s deťmi nakukla do studničky a čo nevidia. Drobná víla kvočí pri pramienku, slzy jej tečú z očú. Deti sa dozvedeli o tom ako ju zelený brečtan uväznil v jaskynke a ona nemohla odomknúť studničku. Deti rozmotali brečtan, podali víle Kvapôčke kľúč. Kvapôčka potočila kľúčom. Vodička začala zvesela spievať svoju pieseň o radosti, o živote. Pani učiteľky potom deťom zopakovali ako si chrániť ten vzácny dar, menom VODA. Na záver už iba fotka na pamiatku, rozlúčka s líštičkou a vílou Kvapôčkou.
Nuž aj takto to robíme v našej materskej škole. Roky skúseností nás už naučili, že deti sú vnímavé, tvárne. Záleží iba na nás dospelých na čo ich upozorníme a aké poznatky im sprostredkujeme. Nuž chráňme VODU pre čisté detské duše, pre nové generácie.