Autor textu: PaedDr.Helena Rusnáková
03.02.2022

Spolupráca Jonáša Záborského s Jozefom Karolom Viktorinom

K 210. výročiu narodenia Jonáša Záborského

Ilustračná snímka. EASYFOTO TASR - Kristína Mayerová

Bratislava 03.02.2022 (Skolske.sk)

Slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ Jonáš Záborský sa narodil pred 210 rokmi (*3. februára 1812, Záborie - †23. januára 1876, Župčany).   
 
Jeho literárnu tvorbu aktívne podporoval slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista Jozef Karol Viktorin (*12. marca 1822, Zavar - †21. júla 1874, Budapešť).
 
V období, kedy Jozef Karol Viktorin nadviazal spoluprácu s Jonášom Záborským, Záborský už žil osamotený na fare v Župčanoch. Nebyť Jozefa Viktorina, ktorý sa ho ujal, povzbudzoval ho k práci, obstarával mu potrebné knihy a časopisy, je veľmi pravdepodobné, že dielo Jonáša Záborského by sa bolo bývalo pre slovenskú literatúru stratilo. Záborského Básne dramatické vydal Jozef Viktorin v Pešti roku 1865. 1
 
V predslove k drámam Záborského roku 1865 Viktorin vyjadril svoju zanietenosť pre novú slovenskú gramatiku: „Ohľadom na výrazy a slová české, jichž p. pôvodca (Záborský) v prácach svojich tu i tam užíva, niekoľko slov nech k objasneniu slúži. Spisovateľ týchto dramatických prác totiž je tiež, jako vôbec známo, z počtu oných literátov slovenských, ktorí najďalej pri jednote spisovného jazyka československého sotrvali, a len vtedy pridružili sa ku stránke nárečie slovenské do písemnictva zaprevadivšej, keď sa konečne presvedčili, že slovenčina jako jazyk spisovný, aspoň nateraz, jedine u nás k cieľu vedie a Slovákov z hlivenia a hriešnej nečinnosti k novému, rezkejšiemu životu a činnému podielubraniu na pohyboch sociálno-literárnych, zároveň iným súkmeňovcom slovanským, povzbudiť a pri započatom diele aj udržať v stave jest. Pritom všetkom ale toho domnenia je i básnik náš, že písemnosť slovenská s literatúrou českou tvorí aj napozatým len jednu literatúru československú, a stojí rozhodne na tom, aby jedna od druhej zbytočne sa neodďaľovala, ale vzájemnou podporou a obmedzením sa na to, čo je pre Čechov a Slovákov, žijúcich v pomeroch odchodných, nevyhnutne potrebné, zase jedna k druhej opatrne sa sbližovala.“ 2
V tomto zväzku boli: Poslednie dni Velikej Moravy, Bitka u Rozhanoviec, Felicián Sáh, Karol Dračský, Alžbeta Ludiekovna.
 
Lžedimitrijady čili Búrky Lžedimitrijovské v Rusku vydal Jozef Viktorín v Pešť-Budíne roku 1866. Obsahujú cyklus deviatich hier z ruských dejín, z obdobia vlády Borisa Godunova a lžedimi-trijovských povstaní, a to: Ubitie Dimitrija, Očarenie Godunova, Lžedimitrij v Poľsku, Pád Godunových, Prvý Lžedimitrij, Druhý Lžedimitrij, Tretí Lžedimitrij, Liapunovci, Poslední zločinci. 3
Vydavateľ venoval toto dielo Charkovskej univerzite. V úvodnom slove (napísanom v ruštine, s následným prekladom pre slovenského čitateľa) vyzdvihol mená slovenských literátov a národovcov Hollého, Šafárika, Kollára a Štúra, zároveň poukázal na to, že v oblasti rozvoja národného života sú Slováci v Uhorsku vo veľmi nepriaznivej situácii.
 
V tom istom roku vydal Viktorin v Pešti Jonáša Záborského Bájky slovenské. Bolo to tretie, opravené vydanie, ktorého význam zdôvodnil Viktorin v „Predhovore“: „Bájky Jonáše Záborského“ ponajprv v Liptov. Sv. Mikuláši samostatne uverejnené boly. Keď ale roku 1851 p. Pôvodca svoje rozmanité básne a dve reči v obšírnejšom spise pod názvom „Žehry“ vo Viedni uverejnil: i prvé vydanie bájek svojich s niektorými premenami, tam umiestnil a tak podruhé vydal.... Jako mali starí Grékovia Ezopa a Rimania Phädra, a jako majú Francúzi medzi inými svojho Lafontaina, Angličani Gaya, Nemci Gellerta, Maďari Fraya, Rusi Krylova, Poliaci Krasického, Česi Puchmayera a iní iných: tak máme my posiaľ Jonáša Záborského. V Budíne, 1. augusta 1865,Jozef Viktorin. “4 Ako príčinu tretieho vydania odôvodnil nedostatkom predošlých vydaní na trhu a skutočnosť, že boli písané po česky. Na žiadosť Viktorina boli bájky v treťom vydaní preložené so slovenčiny. 2. vydanie obsahovalo 68 bájok, tretie vydanie bolo dostatočne rozšírené, obsahovalo 130 bájok.
Rovnako ako Viktorin, i Jonáš Záborský patril k podporovateľom myšlienky založenia Matice slovenskej a neskôr k jej spoluzakladateľom.
 
 
Použitá literatúra

1. 14. marca 1865 v Pešťbudínskych vedomostiach vyšlo oznámenie, že boli vytlačené Básne  dramatické : „Práve opustili tlač:Jonáša Záhorského Básne Dramatické. Vydal Jozef Viktorin. V Pešti, 1865.Na sklade u Bratov Lauffer. Strán VIII. a 358. Krámska cena."   Pešťbudínske vedomosti, 14. marec 1865, č. 21, s.4.

2 .  In.: JOZEF VIKTORIN : Predmluva. Jonáša Záborského Básne Dramatické, Pešť, 1865.

3.  ZÁBORSKÝ, J.: Výber z diela III.. Bratislava: SVKL 1954. 421 s.

 4.  VIKTORIN,J. : Jonáša Záborského bájky slovenské , Pešť, 1866.

 

Marec 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]