Eurobarometer: 43 percent ľudí verí, že mladí sú prínosom pre CoFoE
Polovica Európanov pokladá zmenu klímy za hlavnú výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody.
Brusel 26. januára (TASR) - Európsky parlament a Európska komisia v stredu v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE) zverejnili výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý pokryl veľkú časť z tém preberaných v rámci CoFoE.
Rok 2022 je Európskym rokom mládeže a výsledky prieskumu Eurobarometra ukazujú, ako mladí Európania vnímajú súčasné výzvy Európskej únie, ako aj kľúčovú úlohu mládeže v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
Približne 43 percent Európanov uvádza, že vďaka účasti mladej generácie na CoFoE sa do pozornosti dostávajú témy, ktoré ich zaujímajú. Mladí prinášajú aj energiu a motiváciu uskutočňovať reformy a poukazujú na potrebu lepšie reagovať na výzvy dnešnej spoločnosti.
Podľa prieskumu, ktorý prebiehal pod spoločnou taktovkou eurokomisie a europarlamentu od 16. septembra do 17. októbra 2021 v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.530 respondentov, 91 percent ľudí vo veku 15 až 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy prispeje k lepšiemu zdraviu ľudí a vyššej kvalite života. S tým súhlasí 84 percent respondentov vo veku nad 55 rokov.
Polovica Európanov pokladá zmenu klímy za hlavnú výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody. Celkovo 88 percent Európanov chce zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v hospodárstve a 80 percent pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. Zároveň sú za rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami.
Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 percent) a nútená migrácia a vysídľovanie (30 percent).
Za ďalšie významné aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 percent opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 percent spoločnú politiku v oblasti zdravia. Ďalšie priority sú väčšia solidarita medzi členskými štátmi (21 percent) a energetická nezávislosť (20 percent).
Najčastejšie uvádzané výzvy, ktorým EÚ čelí, sú sociálna nerovnosť (36 percent), environmentálne otázky a zmeny klímy, ako aj nezamestnanosť (32 percent) a migrácia (31 percent).
Za hlavnú výhodu EÚ považuje 27 percent Európanov dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a 25 percent jej hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu. V porovnaní s inými krajinami sú podľa respondentov hodnoty, ktoré EÚ najlepšie stelesňuje, mier (49 percent), sloboda presvedčenia (47 percent), sociálna rovnosť a solidarita (45 percent) a tolerancia a otvorenosť voči druhým (44 percent).
Prevažná väčšina Európanov je rada, že žije v EÚ (81 percent) a vo svojej krajine (89 percent).
Eurobarometer naznačil, že občania EÚ majú nepretržitý záujem prispievať ku Konferencii o budúcnosti Európy a zapájať sa do nej. Podľa 59 percent Európanov je obľúbený spôsob zapájania sa účasť v prieskume, 46 percent opýtaných si vie predstaviť aj účasť na zasadnutiach vo svojej oblasti pôsobnosti. Ďalšími atraktívnymi formami zapojenia občanov sú účasť na online konzultáciách (40 percent), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národným politikom (39 percent) a účasť na kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 percent).
Celkovo pokladajú Európania za kľúčové otázky CoFoE klimatickú zmenu a životné prostredie (44 percent), zdravie (40 percent), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a pracovné miesta (40 percent). Jednoznačne očakávajú, že konferencia prinesie hmatateľné výsledky. Respondentov by do účasti na aktivitách konferencie najviac podnietilo presvedčenie, že ich účasť bude mať skutočný vplyv na ďalšie dianie (53 percent).
Až 90 percent Európanov sa zhoduje v tom, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ, a 55 percent Európanov uviedlo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu ako najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodovacie orgány na úrovni EÚ zohľadnili názory občanov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)