KDH aj PS negatívne hodnotia dlho zatvorené školy a reformu VŠ
Počas lockdownu podľa Šmilňáka zostalo viac ako 50.000 detí bez vzdelávania. Ako tvrdí, za rozvinutým svetom zaostávame v digitalizácii, dostupnosti i efektivite vzdelávania.
Bratislava 4. januára (TASR) – Dlho zatvorené školy v roku 2021 či problém s vysokoškolskou reformou označili za negatíva v oblasti školstva uplynulého roku mimoparlamentné KDH a Progresívne Slovensko (PS).
Odborník na základné a stredné školy a člen predsedníctva KDH Martin Šmilňák pre TASR uviedol, že do júna 2021 sme patrili medzi krajiny s najdlhšie zatvorenými školami na svete z dôvodu pandémie. "Od septembra sa minister snažil udržať školy otvorené a zatvárať len ohrozené triedy, no v závere roka musel ustúpiť koaličným 'handrkovačkám' a riadne vzdelávanie sa vymenilo za lyžovačku," povedal Šmilňák. Za fatálne označil zlyhanie maturitných skúšok. "Napriek uisteniam, že maturita bude, oznámil v apríli minister opak. Študenti v maturitnom ročníku tak nielenže vypustili intenzívnu prípravu na maturitu, ale keďže sa zrušili aj riadne prijímacie skúšky na slovenských vysokých školách, užili si polročné prázdniny. Veľká časť z nich sa teraz na vysokých školách trápi," skonštatoval.
Počas lockdownu podľa Šmilňáka zostalo viac ako 50.000 detí bez vzdelávania. Ako tvrdí, za rozvinutým svetom zaostávame v digitalizácii, dostupnosti i efektivite vzdelávania. Poukázal aj na chaotické antigénové samotestovanie. "Systémové financovanie regionálneho školstva nahradilo množstvo na prvý pohľad zaujímavých projektov, no ich administrácia a realizácia ešte viac zvýšila byrokraciu. Všetkým by oveľa viac prospelo zjednodušenie financovania v školstve, logické zlúčenie škôl a ich prirodzených školských zariadení do jedného celku a ich financovanie z jedného zdroja," dodal Šmilňák.
Odborník na vysoké školstvo a člen predsedníctva KDH Marek Šmid aj pedagóg z mimoparlamentného PS Miroslav Kocúr sa pre TASR zhodli, že sa nepodarilo v roku 2021 naštartovať univerzitnú reformu, poukázali aj na problémy s novelou zákona o vysokých školách. "Vysokoškolská reforma narazila na kvalifikovanú oponentúru univerzít a akademickej obce," poznamenal Kocúr.
"Aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri zvýšení kapitoly platov pedagogických pracovníkov nebol minister školstva schopný vyvinúť proti rezortu financií dostatočný tlak. Poznanie, múdrosť aj charaktery našich detí sa formujú významne nielen cez legislatívu, ale cez konkrétnu rýchlu podporu," uviedol Kocúr. Stagnujúce platy, nespokojnosť učiteľskej obce, jej aktivistov, ako aj mimoriadna únava z pandémie prekrývajú to, čo sa podľa Kocúra v školstve vďaka mimoriadnemu nasadeniu mnohých tvorivých ľudí deje.