Novela VŠ zákona skráti externé štúdium, upraví aj voľbu rektora
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling počas rokovania vlády poznamenal, že zákon sa pripravoval viac ako rok.
Bratislava 22. decembra (TASR) – Skrátenie externého štúdia, zavedenie výkonnostných zmlúv či voľba rektora sú zmenami, ktoré prináša novela zákona o vysokých školách z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Novelu vysokoškolského zákona schválila na stredajšom rokovaní vláda.
Cieľmi návrhu zákona sú aj systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jej modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl, ako aj na úrovni fakúlt, pričom prehodnotenie systému riadenia je aj predmetom programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024. Mení sa najmä o spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady vysokej školy, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosti akademického senátu vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy posilnením postavenia správnej rady.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) počas rokovania vlády poznamenal, že zákon sa pripravoval viac ako rok. "V rámci medzirezortného pripomienkového konania sme prijali množstvo pripomienok," povedal minister školstva. Poznamenal, že na vláde prijali novelu zákonu s dvoma pripomienkami. Prvá z nich sa týka výkonnostných zmlúv, ktoré bude ministerstvo školstva uzatvárať aj so súkromnými školami. Tie bude musieť schvaľovať vláda. Druhá pripomienka bola v rámci schvaľovania majetku, ktorý bude schvaľovať správna rada univerzity. "Následne od výšky 510.000 eur to bude schvaľovať aj akademický senát," povedal minister školstva.
Kandidát na rektora sa bude spoločne voliť volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou všetkých členov volebného zhromaždenia. Proces voľby členov správnej rady verejnej vysokej školy bol doplnený o verejné vypočutie kandidátov, rozširuje sa nezlučiteľnosť členstva v správnej rade o ústavné funkcie a zamestnanie na akomkoľvek ministerstve.
Návrh zákona o vysokých školách vychádza zo zahraničných systémov, analýz a odporúčaní. Z nich vyplýva, že slovenské vysoké školy nevyhnutne potrebujú reformu a návrh novely zákona o vysokých školách má za cieľ komplexne zlepšiť ich kvalitu, atraktivitu a otvorenosť. V novele sa preto navrhuje zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, ktoré budú nezávislé od akademických titulov. Novela zákona definuje aj výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania na území SR. Podľa materiálu z dielne rezortu školstva "možnosť získania finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie bude podmienené plnením merateľných ukazovateľov vysokými školami".
Ďalšou zmenou je skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla päť rokov a externé sedem. Novela zákona skracuje externé štúdium na päť rokov.
Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií s ponechaním spoločnej žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania.
Rovnako sa rozširuje aj spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja zavedením posudzovania medzinárodnými expertnými panelmi a zavedením využívania rýchleho hodnotenia projektov, ktoré už boli vyhodnotené na inej úrovni.
S návrhom novely vysokoškolského zákona z dielne rezortu školstva opakovane nesúhlasili reprezentácie vysokých škôl. Na znak nesúhlasu s novelou zákona sa 16. novembra konal Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Vznikla aj petícia Za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, ktorú podpísalo viac ako 20.000 ľudí.
Minister školstva aj štátny tajomník rezortu školstva Ľudovít Paulis pripustili, že na pôde Národnej rady SR ešte budú o viacerých pripomienkach rokovať. "Táto novela je novela, ktorá žije celý rok a bude ešte žiť nasledujúce dva mesiace. Verím, že to bude novela, ktorá bude v prospech mladých ľudí, aby nedochádzali do zahraničia, aby študovali na našich vysokých školách a aby sme vedeli jednotlivými opatreniami zabezpečiť kvalitné vysokoškolské prostredie," dodal šéf rezortu školstva.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že znenie novely zákona naďalej vyvoláva otázky. "Na vláde sme vzniesli pripomienky týkajúce sa väčšej transparentnosti správnej rady a väčšej transparentnosti pri schvaľovaní rozpočtu súkromných škôl," priblížila. Upozornila, že v ďalšej fáze negociácií na pôde parlamentu by sa malo rokovať o tom, aby v správnych radách vysokých škôl mali minimálne väčšinu ľudia, ktorí majú reálne skúsenosti s akademickým prostredím. "Zásadne tiež nesúhlasíme s tým, aby sa školy riadili ako firmy, ukázalo sa, že to nevedie ku kvalite vysokoškolského vzdelávania, naopak, najväčší problém máme práve s vysokými školami, ktoré uplatňujú biznis princíp," avizovala Remišová ďalšiu spornú tému, ktorú vyvoláva novela vysokoškolského zákona.