Slovenka Paulína: Štúdium na Oxforde ma nestresuje – nebyť školného
Štát študentov ako Paulína nijak nepodporuje. Práve preto sa rozhodla usporiadať zbierku, v ktorej jej ľudia prispievajú na školné a životné náklady, čo ju vyjde na približne 47.000 eur ročne.
Bratislava/Oxford 20. decembra (TASR) – Štúdium na Oxforde sa mi nezdá stresujúce, pokiaľ by som nemusela stále myslieť na to, ako si zaplatím školné – uviedla pre TASR Paulína Vicenová, Slovenska študujúca biomedicínu na Oxfordskej univerzite.
Na Slovensku neexistuje štipendium, ktoré by jej pokrylo náklady na štúdium v dostatočnej miere. V pláne má však požiadať o jednorazové štipendiá, ktoré ponúkajú súkromné spoločnosti. Štát študentov ako Paulína nijak nepodporuje. Práve preto sa rozhodla pred rokom usporiadať zbierku, v ktorej jej ľudia prispievajú na školné a životné náklady, čo ju vyjde na približne 47.000 eur ročne.
"Stretla som iba jedno ďalšie dievča, ktoré muselo peniaze na štúdium takto zbierať, a to bola Češka," uviedla Paulína. Doposiaľ si prostredníctvom zbierky zaplatila prvý ročník štúdia. Tvrdí, že peniaze prichádzali na jej transparentný účet vo vlnách. Po dosiahnutí sumy potrebnej na prvý ročník však nové príspevky prestali chodiť.
"Študentom na Oxforde sa veľmi neodporúča pracovať, keďže je náročné zvládať štúdium a prácu zároveň. Po dohode s mojou tútorkou som však začala doučovať, keďže potrebujem peniaze," vysvetľuje Paulína.
Študenti z Británie majú školné po brexite o tretinu nižšie než tí zo zvyšku sveta. Veľa nebritských študentov si však vo svojej krajine môže zobrať výhodnú študentskú pôžičku.
Štúdium na Oxfordskej univerzite Paulína odporúča každému, kto na to má. Dodala, že za tie peniaze to jednoznačne stojí.
Paulína navštevovala Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, kde študovala medzinárodný IBD program. Taktiež bola súčasťou výskumu na Univerzite Komenského. V rámci prijímacieho konania na Oxfordskú univerzitu musela poslať motivačný list, spraviť vedomostné testy a absolvovať ústny pohovor.
"To, že chce ísť človek do Oxfordu, si musí uvedomiť oveľa skôr ako v maturitnom ročníku. Na prijímacie konanie sa musí pripraviť. Potrebuje aj nejaké skúsenosti, ktoré spomenie vo svojom motivačnom liste," vysvetľuje Paulína, ako sa dostala na prestížnu školu. Dodáva tiež, že školský systém sa v mnohom líši od toho slovenského.
"Trimester na Oxforde má deväť týždňov, pričom sa začína nultým týždňom, kedy študentov čakajú skúšky," rozpráva Paulína. Okrem toho majú týždenne niekoľko 'tutoriálov', čo sú stretnutia zväčša dvoch študentov s odborníkom. Tomu predchádza napísanie eseje na vopred položenú otázku, o ktorej následne študenti spolu s tútorom komunikujú. Tvrdí, že vďaka tomu sa študenti veľa naučia a práve to ju oslovilo pri výbere školy.
Na Oxforde okrem fakúlt existujú takzvané 'colleges'. Sú to samostatné správne jednotky, ktoré združujú študentov, akademikov, tútorov a zariadenia, ako knižnice, IT učebne, jedálne, ubytovanie či kaplnku – ale aj takzvaný 'wellfare team', ktorý sa stará o blaho študentov.
"Na piaty týždeň sú ľudia veľmi unavení a majú najväčšiu tendenciu zvažovať odchod. Práve vtedy sa na tento tím môžu obrátiť," opisuje Paulína.
Do 'college' sa môžu študenti dostať na základe uvedenia preferencie v prihláškach. "Možno by sa to dalo prirovnať k tomu, ako fungovali fakulty v Harrym Potterovi," snaží sa to priblížiť Paulína.
Rozdielny je aj systém skúšok. V nultom týždni nového semestra sa vykonávajú písomné skúšky z toho predošlého. Skúšky sú predovšetkým vo forme písomných esejí a študentom priebeh štúdia neovplyvňujú, vysvetlila Paulína. Kreditový systém ako na Slovensku tam teda nefunguje.
"Na Oxforde nie je dôvod na súťaživosť či rivalitu. Na hodnotenie sa nepoužíva Gaussova krivka, preto nie je môj úspech podmienený neúspechom druhých," zdôrazňuje Paulína. Dodáva, že stredná škola bola pre ňu stresujúcejšia, keďže práve tam sa podľa nej hodnotilo podľa Gaussovej krivky.
"Spolužiaci sú veľmi šikovní a práve to ma motivuje k lepším výsledkom," dodala Paulína.