Fejtón: Komentár
Bratislava 15. novembra (Skolske.sk)
Ak sú pod týmto riadkom napísané ďalšie riadky, bude to znak toho, že sa mi podarí zo seba vydolovať text. Možno nie zmysel – to v tejto chvíli ešte sám neviem – ale text určite. Nebudem klamať. Kým som sa vôbec pustil do písania „Ak“, ktoré vidíte na začiatku textu, sedel som pomerne dlho pred prázdnym dokumentom, ktorého jedinou výplňou bol v pravidelných intervaloch blikajúci kurzor. Ani nie tak kvôli tomu, že by som nevedel napísať komentár, glosu, fejtón, esej (jednoducho novinársky žáner, ktorý z toho nakoniec vznikol), ale najmä preto, že mi chýbal nápad, o čom písať. Aby som sa inšpiroval, "na drzovku" som do internetového vyhľadávača napísal „O čom písať komentár?“ Akonáhle v prehliadači vyskočili nájdené výsledky, nielenže boli absolútne nerelevantné (veď čo som aj mohol čakať, že to za mňa sám napíše?!), hneď bola jasná aj druhá vec.
Komentár už netreba písať o ničom. V spleti jednotiek a núl, ktoré držia celosvetovú sieť pohromade, a vo všetkých temných zákutiach internetu sa totižto už každý vyjadril ku absolútne všetkému. Písať k čomukoľvek ďalší komentár by tak bolo nanajvýš zbytočné. Každý komentár každého ku všetkému značí, že všetci majú názor na všetko a (ten názor je) na nič. Koho by tak zaujímalo, čo si myslí niekto ďalší, keď pravdy sú jedine vlastné a nemenné? Niekedy môžu byť aj cudzie a menné, ale to závisí od toho, kto rád skúša nové kabáty. A hoc by sa takých ľudí v tomto kúte Zeme našlo viac, než je na niečo málo cez 49-tisíc kilometrov štvorcových zdravé, zapodievať sa tvorbou akéhokoľvek komentáru k hocičomu by bolo kontraproduktívne.Keďže sú nad tým riadkom napísané ďalšie riadky, je to znak toho, že sa mi podarilo zo seba vydolovať text. Možno nie zmysel – to musia posúdiť iní – ale text určite.
V pravidelných intervaloch mi tu stále bliká kurzor, ako keby odo mňa chcel, aby som napísal ešte čosi navyše. „O čom písať komentár?“ Komentár už treba písať len o ničom.