Slovenský priekopník surrealizmu Weiner-Kráľ sa narodil pred 120 rokmi
Slovenskú skutočnosť sa snažil zachytiť premyslene a s hlbokým sociálnym odkazom.
Považská Bystrica/Bratislava 26. októbra (TASR) - Maliara a grafika Imra Weinera-Kráľa výrazne ovplyvnil Paríž prvej polovice 20. storočia. Francúzska metropola bola totiž v tomto období centrom avantgardného európskeho umenia. Nestal sa však akýmsi imitátorom moderných výtvarných postupov, ale vytvoril si vlastnú podobu surrealizmu. Od narodenia výtvarníka, ktorý vo svojej tvorbe tematicky úspešne prepojil parížsku avantgardu s rodným Slovenskom, uplynie v utorok 26. októbra 120 rokov.
Originálna verzia surrealizmu Weinera-Kráľa spočívala predovšetkým v sile výpovede. Odmietal viacerými surrealistami presadzovaný automatizmus - spontánnu tvorbu bez nejakého hlbšieho rozmyslu. Slovenskú skutočnosť sa snažil zachytiť premyslene a s hlbokým sociálnym odkazom. Pokúšal rovnocenne spojiť myšlienku, cit a techniku.
Napriek tomu sa považuje za priekopníka surrealizmu na Slovensku, o čom svedčí aj fakt z roku 1936, keď spolu s Františkom Malým usporiadali v Bratislave výstavu, ktorá sa považuje za prvú výstavu surrealistických obrazov na Slovensku.
Imro Weiner-Kráľ, rodným menom Imrich Weiner, sa narodil 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici ako druhé dieťa z troch v rodine Jakuba Weinera a Paulíny, rodenej Kohnovej. Základné vzdelania nadobudol v rodnom meste a v stredoškolskom štúdiu pokračoval na školách v Žiline, Kremnici a v Levoči, kde napokon zmaturoval.
Výtvarný talent sa u neho prejavoval od detstva, ale maliar sa v ňom prebudil v okamihu, keď školskou kriedou namaľoval vzducholoď. Na tento okamih si umelec neskôr zaspomínal: "Maliar sa vo mne prebudil toho dňa, keď som ukradol v škole prvú kriedu a nakreslil ňou na dlážku vzducholoď. K mojim prvým dosť problematickým úspechom na poli umenia patria aj sgrafitá, o ktoré som sa pokúsil skrutkovačom do čerstvej omietky. Žiaľ, vkusu mojej matky nevyhoveli. Dodnes sa pamätám na jej veľmi vyhranené pripomienky. A učiteľovi v škole sa nepáčili ani moje dekoratívne, dookrúhla ostrihané zošity. Škoda."
Po maturite študoval v rokoch 1919 - 1922 architektúru a maliarstvo na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe. V roku 1922 vymenil Prahu za Düsseldorf, kde navštevoval Akadémiu výtvarných umení, z ktorej po roku prestúpil na akadémiu v Berlíne.
Do Paríža prišiel v roku 1924 ako študent prestížnej výtvarnej školy École des Beaux-Arts. Vo francúzskej metropole sa zoznámil s avantgardnými prúdmi ako surrealizmus, kubizmus, expresionizmus, ale veľký vplyv mali na neho aj diela Henri Mattissa, popredného predstaviteľa fauvizmu.
Napriek dobrému akademickému vzdelaniu sa po návrate na Slovensko nemohol živiť len výtvarnou tvorbou, pracoval preto ako úradník, litograf či dokonca lyžiarsky tréner. V rokoch 1930 - 1932 žil a tvoril v Bratislave, odkiaľ opäť odišiel do Nemecka na legendárnu výtvarnú školu – dessauský Bauhaus.
Do Paríža sa vrátil krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny v roku 1939. Rodné Slovensko sa pre Weinera, ktorý mal židovský pôvod, stalo po vzniku vojnového Slovenského štátu (1939 - 1945), nie veľmi bezpečné, a tak vo Francúzsku zotrval do roku 1950.
Aktívne sa zapojil do protifašistického odboja. V tom čase si k menu pripojil aj pseudonym či krycie meno Kráľ a výtvarný talent využíval na výrobu falošných dokladov a potravinových lístkov pre členov ilegálneho odboja. V roku 1947 dostal za účasť v odboji aj francúzske štátne vyznamenanie.
Po vojne založil v Paríži Dom československej kultúry, v ktorom popri umeleckej práci aktívne pôsobil. Bol síce presvedčený ľavičiar, ale nebol v Komunistickej strane Československa (KSČ), a preto sa po februári 1948 musel na príkaz nového komunistického vedenia vrátiť v roku 1950 do vlasti.
Začiatkom apríla 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice do západného Nemecka, čo sa mu nepodarilo a sedem mesiacov strávil vo väzení. Zachránila ho však povesť maliara. Za mrežami na objednávky väzniteľov namaľoval 45 obrazov, väčšinou krajinky, ale aj portrét Stalina.
Po návrate z väzenia žil krátko v Prahe, potom v Považskej Bystrici a od roku 1961 do konca života v Bratislave.
Imro Weiner-Kráľ, originálny predstaviteľ slovenského moderného umenia, zomrel 11. augusta 1978 v Bratislave vo veku 76 rokov.