Slovenská komora učiteľov: O reforme školstva zatiaľ nemožno hovoriť
Komora uviedla, že od začiatku tvorby noviel zákonov sa postupovalo nekoncepčne a neuskutočnila sa žiadna systémová diskusia o potrebe zmien, ktorá by sa opierala o dôkazy a dáta.
Bratislava 25. októbra (TASR) – O reforme školstva, ktorú ohlásilo ministerstvo školstvo, zatiaľ nemožno hovoriť. Tvrdí to Slovenská komora učiteľov (SKU). O jej stanovisku TASR v pondelok informoval Vladimír Crmoman.
SKU tvrdí, že ministerstvo školstva nepredstavilo strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch a táto skutočnosť stále figuruje ako nesplnená podmienka pre čerpanie štrukturálnych fondov na ďalšie obdobie 2021 - 2027. Poukazuje tiež na to, že neodovzdalo stratégiu inkluzívneho vzdelávania. Komora uviedla, že od začiatku tvorby noviel zákonov sa postupovalo nekoncepčne a neuskutočnila sa žiadna systémová diskusia o potrebe zmien, ktorá by sa opierala o dôkazy a dáta. Po množstve pripomienok boli novely stiahnuté a niekoľko mesiacov sa upravovali bez transparentnej diskusie so školskými organizáciami.
"Ministerstvo školstva sa ohradzuje voči tvrdeniam, že neodovzdalo stratégiu inkluzívneho vzdelávania. Z plánu legislatívnych úloh vyplýva, že termín na odovzdanie tohto plánu je až na konci roka 2021, čo rezort aj dodrží," vyplýva zo stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zároveň rezort dodal, že na stratégii pracujú top odborníci z praxe a terénu. "Navyše, je všeobecne známe, že aktuálne prebieha druhé participatívne kolo, ktoré je otvorené všetkým záujemcom o diskusiu," dodáva sa v stanovisku.
Kľúčové témy, ako sú atraktivita učiteľského povolania a jeho financovanie, viditeľné zvýšenie miery HDP v školstve, normatívne financovanie, systémové zlučovanie priamo riadených organizácií, demokratizácia škôl, zjednotenie financovania, ktoré bolo podľa SKU potrebné urgentne riešiť, sa opäť dostali na okraj záujmu. "A namiesto toho sa prezentujú politicky priechodnejšie úpravy, ako sú definícia inkluzívneho vzdelávania, kvalitné vzdelávanie učiteľov, reforma poradenského systému, atraktivita riaditeľského stavu či zavedenie pozície digitálneho koordinátora," uviedla SKU. Zároveň poukázali z komory na to, že sa zvýši počet žiakov prvom ročníku, novelou školského zákona sa ruší aj inovatívne slovné hodnotenie na druhom stupni, ktoré bolo zavedené na jar 2020.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) uplynulý týždeň ohlásil reformný školský skok, cieľom ktorého je posunúť školstvo do 21. storočia. Základom zmien v školstve sú tri hlavné zákony, ktoré schválil parlament. Ide o novely školského zákona, zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Vďaka novelám zákonov bude podľa šéfa rezortu školstva možné zmeniť obsah vzdelávania, výrazne digitalizovať školstvo, podporiť inkluzívne vzdelávanie či skvalitniť vzdelávanie učiteľov.