Bratislava 13. októbra (TASR) - Zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie či zavedenie pojmov národnostná škola a národnostné školské zariadenia. Aj to sú ciele novely školského zákona, ktorú v stredu odporučili prijať členovia parlamentného školského výboru. Zmenou legislatívy by mohlo dôjsť k úprave aj rozšíreniu dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia i k určeniu najvyššieho počtu žiakov v triedach základných škôl.
Návrhom sa tiež upravuje vykonávanie maturitnej skúšky. Školský klub detí by sa mohol členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Zmeniť by sa mali aj prijímacie konania na stredné školy. Tie by mali zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím by si mohli ôsmaci lepšie premyslieť výber strednej školy.
Štátne vzdelávacie programy by sa mohli členiť na vzdelávacie cykly. V platnosti by malo ostať, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník. K tejto časti mal na výbore výhrady jeho podpredseda Jozef Habánik (Smer-SD). Hovorí, že na možnosť vzdelávacích cyklov ešte nie sme pripravení. Vzdelávacie cykly podľa neho znamenajú, že škola si nastaví, aký obsah učiva bude v danom ročníku. Problém môže podľa neho nastať, ak dieťa prestúpi do druhej školy. Dodal, že ešte nepoznáme výsledky pilotného testovania tohto modelu na školách. Avizuje, že podá pozmeňujúci návrh aj v pléne počas schôdze Národnej rady (NR) SR.
Novela hovorí aj o určení najvyššieho počtu žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich môže byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy.
Zmena sa má týkať i systému poradenstva a prevencie, ktorý sa má transformovať. Po novom by mohla fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach.
Poslanci na výbore prijali aj pozmeňujúce návrhy. Ministerstvo školstva by podľa návrhu malo obstarávať materiálno-technické vybavenie školám "priamo", nie formou poskytovania finančných prostriedkov na tento účel. Ďalším návrhom doplnili, aby dieťa so zdravotným znevýhodnením mohlo plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne.