Pán doktor, duša ma bolí

Ilustračná snímka, FOTO TASR/AP

Bánovce nad Bebravou 10.10.2021 (Skolske.sk)

Keď pociťujeme telesnú bolesť, zvyčajne ideme k lekárovi. Bolesť duše však prehliadame a s duševnými problémami ostávame sami. Aj napriek tomu, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Stále u nás vládnu predsudky voči návšteve psychológa či psychiatra. Obávame sa, že ľudia nás budú považovať za neschopných, či nebodaj za duševne chorých, za bláznov. Preto treba o probléme vedieť čo najviac. Aby tu bol človek pre človeka a mohol pomôcť. Aby nás duša nebolela.

Pani psychologička, dnes sa budeme venovať duševnému zdraviu. Čo všetko toto pomenovanie zahŕňa?

Definovať duševné zdravie je náročné, najjednoduchšie je povedať, že je to neprítomnosť duševnej poruchy (v súvislosti s psychikou sa uprednostňuje pomenovanie “porucha” pred “choroba”). Ibaže duševné poruchy prichádzajú často veľmi nebadane, pomaličky, niekedy roky, preto si človek sám alebo ani jeho okolie nestihne všimnúť, kedy to vlastne začalo, len vie, že už je to tu. Preto sa nám žiada nejaký presnejší popis duševného zdravia. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že duševné zdravie nie je stav, nie je to nič nemenné, práve naopak. Je to proces, každodenná snaha o naplnený, šťastný a spokojný život, o uspokojivé riešenie situácií a problémov, ktorým čelíme. Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je duševné zdravie definované ako stav pohody, v ktorej každý človek realizuje a napĺňa svoj vlastný potenciál, vie si poradiť s bežnými záťažovými situáciami v živote, pracuje produktívne a je prínosom pre spoločnosť, v ktorej žije.

Ako duševné zdravie ovplyvňuje náš každodenný život?

Duševne, respektíve psychicky zdravý človek sa prejavuje zväčša dobrou náladou, vytvára a udržuje dobré vzťahy, javí záujem o dianie okolo seba, berie si na seba iba toľko práce a povinností, koľko dokáže v zdraví zvládnuť, vie povedať nie, vie byť nápomocný iným ľuďom, má krátkodobé aj dlhodobé plány do budúcnosti… to sú iba niektoré charakteristiky ľudí, ktorí sa udržiavajú v dobrej psychickej kondícii a poznáme ich tak v každodennom živote. K tomu sa treba v živote prepracovať, preto nemôžeme označovať za duševne chorého človeka, ktorý nám nepomohol, keď sme potrebovali, alebo toho, ktorý je v práci “od nevidím do nevidím”. Rozhodujúce je, či si to ten, čo pracuje viac, než je zdravé, aj uvedomuje, alebo to považuje za normu a nevidí dôvod na tom niečo meniť. 

Má psychická pohoda vplyv aj na telesné zdravie?

Telesné a psychické zdravie sú úzko prepojené. Napríklad príliš veľká alebo dlhodobá psychická záťaž – stres, sa odzrkadlí na priberaní na telesnej hmotnosti, s čím súvisia ďalšie zdravotné dôsledky. Alebo sa prejaví chudnutím, čo tiež nie je vždy obrazom zdravia človeka, a niekedy môže ísť o veľké zdravotné riziká. A, naopak, ľudia, čo dlhodobo žijú v psychickej pohode, majú silnejšiu imunitu - obranyschopnosť organizmu na bežné virózy a ochorenia. Tieto javy dnes už vedia vysvetliť neurovedy na úrovni chemických procesov v organizme.

Je známe, že duševnému zdraviu nevenujeme dostatočnú pozornosť. Prečo?

Pretože ho zväčša pokladáme za samozrejmosť, za niečo, o čo sa netreba usilovať, buď to máme, alebo jednoducho máme smolu a byť duševne zdravým nám nebolo dopriate. Duševné zdravie nie je samozrejmosť. Pre nikoho. Komukoľvek sa môže stať, že určitá životná situácia u neho naštartuje proces, ktorý môže viesť k psychickej labilite až k duševnej poruche.

Čo môžeme urobiť pre svoje duševné zdravie?

​​​​​​​V podstate veľa z toho, čo robíme pre telesné zdravie, má pozitívny vplyv aj na duševné. Športovanie, zdravá a pravidelná strava, dostatočný a pravidelný spánok, udržiavanie a vytváranie dobrých vzťahov s rodinou, priateľmi, známymi či susedmi, schopnosť istej striedmosti, aspoň čiastočné napĺňanie osobných ambícií...
 
 
 

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou