Diagnóza: Nízke sebavedomie

Ilustračná snímka, FOTO TASR/AP

Bánovce nad Bebravou 18.09.2021 (Skolske.sk)

Som tučná, škaredá... Prekvapuje ma, keď niečo také počujem od pekných mladých dievčat. Pri nich mám pocit, že si chcú iba potvrdiť, že nie sú tučné ani škaredé.

Ak vás ale naozaj trápia podobné starosti, potom patríte k ľuďom, čo majú nízke sebavedomie. Nepoznáte svoju skutočnú hodnotu, neveríte si a sami sa podceňujete. Keď sa pozrieme po svojom okolí, nájdeme tu dosť ľudí s opačným problémom. Sebavedomie by mohli rozdávať a ešte by im aj ostalo. Nazdávam sa, že oba tieto extrémy sú nezdravé.

Ako je to teda s naším sebavedomím? Kde sú príčiny nízkeho sebavedomia? Čo s tým robiť? Na tieto otázky odpovie psychologička Lucia Rošteková z Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou.

Lucia, začnime základnou otázkou: Čo je sebavedomie?

Dôverovať v seba, vo vlastné schopnosti, byť si vedomý vlastnej hodnoty ako človeka, mať k sebe samému dobrý vzťah, mať sa rád aj so svojimi chybami a dokázať zdravo prijímať hodnotenia na svoju osobu zvonka, od iných ľudí. Zdravo sebavedomý človek si je vedomý tak svojich chýb a nedokonalostí, ako aj predností a silných stránok, je si vedomý toho, že každý človek má hodnotu, bez ohľadu na to, aký je jeho vonkajší výzor, a tak k ostatným aj pristupuje a tiež požaduje, aby iní pristupovali k nemu ako k hodnotnému človeku. To znamená, že sa nenechá napríklad ponižovať. Veď nikto nie je síce dokonalý, ale každý je hodnotný.

Myslím si, že mnohí mladí ľudia si neveria. Stretávate sa s týmto problémom?

Nízke sebavedomie patrí najmä k obdobiu puberty. Nie každý mladý človek má problém s nízkym sebavedomím, ale dá sa povedať, že každý v tomto období rieši vlastnú hodnotu. Tlak masmédií na vonkajšiu krásu je dnes veľmi silný a v citlivom období puberty sa mu ťažko odoláva. Valcuje dievčatá aj chlapcov, mládež má privysoké nároky na svoju vizáž. Mladí sa medzi sebou prísne hodnotia, typické sú poznámky “to čo má na sebe” a podobne.

Kde sú korene, príčina nízkeho sebavedomia? A vôbec, asi to nie je len problém mladých?

Nízke sebavedomie sa týka ľudí všetkých vekových kategórií. U malých detí hovoríme v súvislosti s podobným správaním o hanbení sa - niektoré deti sú hanblivejšie, iné menej. Správnym prístupom rodičov sa z hanblivého dieťaťa vôbec nemusí stať dieťa s nízkym sebavedomím a naopak, ak dieťa v útlom veku veľmi hanblivé nebolo, to ešte neznamená, že nebude mať neskôr problém s nízkym sebavedomím. Hanblivosť je skôr o povahe, osobnosti, než o sebavedomí. Korene nízkeho sebavedomia sú v útlom detstve a do veľkej miery závisia od výchovného prístupu rodičov.
U dospelých ľudí často závisí sebavedomie od úspechu v práci, ale aj v partnerskom či rodinnom živote a u dôchodcov prichádza problém s nízkym sebavedomím často po odchode z práce na dôchodok. Zrazu strácajú svoju hodnotu tým, že majú pocit, že odchodom z práce už nemajú čím byť užitoční pre túto spoločnosť, navyše ich často trápia väčšie či menšie zdravotné problémy, obávajú sa, že časom môžu byť skôr na príťaž než na úžitok. Musia nabrať “druhý dych”, aby si ešte život na dôchodku mohli užiť.

Je nízke sebavedomie psychická porucha? Treba s tým niečo robiť?

Samo osebe nie je psychickou poruchou, ale môže byť jedným z príznakov. Napríklad pri depresiách. Na sebavedomí sa dá pracovať, v dnešnej dobe existuje mnoho príručiek, publikácií, návodov a článkov na internete. Keď má človek motiváciu a odhodlanie, tak si v tomto dokáže pomôcť aj sám. Niekedy však má nízke sebavedomie “hlbší korienok”, a keď človeka obmedzuje v bežných denných situáciách, treba vyhľadať odbornú pomoc - psychoterapeuta, psychológa.

Prejdime k druhému extrému, nezdravému sebavedomiu. Teda k prípadu, keď si človek o sebe myslí viac, než je treba. Škodí to, alebo môže byť?

Spojenie “nezdravé sebavedomie” samo osebe hovorí, že to nie je v poriadku. Nezdravé sebavedomie nevníma ako problematické samotný nositeľ, ale skôr ľudia z jeho okolia. Môžu mať pocit, že je drzý, bezohľadný, namyslený či neempatický. On sám si svoje privysoké sebavedomie buď neuvedomuje, alebo ním, či už vedome, alebo nevedomky, maskuje nejaký svoj nedostatok, pocit menejcennosti. Často vo svojom vnútri skrýva hlbšiu ranu, ktorá stále krváca. Ak by niekomu, komu dôveruje, dovolil ranu ošetriť, pravdepodobne aj jeho správanie by sa upravilo. Inokedy môže privysokým sebavedomím disponovať človek, ktorému sa začalo dariť; ako sa hovorí, stúpne mu sláva do hlavy. Zdravo sebavedomí ľudia sú odolní voči názorom iných na svoju osobu, vedia ich správne vyhodnocovať, no nie sú bezohľadní či namyslení.

Čo poradíte mladým ľuďom? Ako majú sami pestovať svoje sebavedomie, aby si verili?

Je dobré poznať príčinu svojho nízkeho sebavedomia či sebadôvery. Čiže začať sebapoznaním, zamyslením sa nad sebou, svojimi “kvalitami”, schopnosťami. Je dobré spýtať sa svojich najbližších, čo sa im na mne páči, a možno zistíme, ako málo nám stačí k tomu, aby sme sa cítili lepšie. Poznám mnoho žien, ktoré nemajú postavy ako modelky, a ani sa o to nesnažia, no prekypujú dobrou náladou a srdečnosťou. Objavili totiž v sebe iné kvality a hodnotu, o ktorú sa v živote opierajú. Obklopujú sa ľuďmi, ktorí neprikladajú dôraz na vonkajšie kvality, ale tie vnútorné, ktoré sú hodnotnejšie a trvácnejšie.
 
 

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou