Château-Thierry/Bratislava 8. júla (TASR) - Medzi príbehmi, ktoré ponúkajú mravoučné ponaučenie a odhaľujú pravú tvár človeka so všetkými jeho slabosťami, dominujú bájky. Popri starogréckom Ezopovi či ruskom spisovateľovi Ivanovi Krylovovi patrí nepochybne medzi najznámejších autorov bájok aj francúzsky básnik, dramatik a libretista Jean de La Fontaine. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 8. júla 400 rokov.
La Fontaine vo svojich bájkach vtipne a mnohokrát nekompromisne obnažoval ľudské slabosti a nedostatky, ktoré ukryl pod masky zvieracích postáv. Jeho "Les fables" sú považované za jedno z najväčších diel francúzskej literatúry. Ich prvá zbierka vyšla v roku 1668, druhá o desať rokov neskôr a tretia v roku 1694. Hoci od vzniku jeho krátkych príbehov uplynulo už viac ako 300 rokov, majú čo povedať aj súčasnému človeku.
Jean de La Fontaine sa narodil 8. júla 1621 vo francúzskej obci Château-Thierry ako syn miestneho správcu vôd a lesov. Do 13 rokov navštevoval kolégium vo svojom rodisku, kde sa okrem iného zdokonaľoval hlavne v latinčine. V roku 1641 vstúpil do parížskeho kláštora, ale po roku miesto modlitieb opustil a rozhodol sa pre štúdium práva, ktoré úspešne ukončil v roku 1649. Na naliehanie otca sa ako 26-ročný oženil so štrnásťročnou Marie Héricartovou. Manželstvo napriek narodeniu syna nebolo šťastné.
V roku 1652 La Fontaine prebral prácu svojho otca a stal sa správcom vôd a lesov v Château-Thierry. Úsilie a snaha mu vydržali až do roku 1672, kedy sa ťažkej úlohy vzdal. Povinnosti mu totiž nedovoľovali venovať sa literárnej tvorbe a stretávaniu sa s priateľmi v Paríži. Následne vstúpil do služieb váženého Nicolasa Fouqueta, generálneho prokurátora francúzskeho parlamentu, ktorému venoval asi 30 básní zo svojho diela.
Verným stúpencom Fouqueta ostal aj po jeho politickom páde, čo vyvolalo nevôľu u vtedajšieho panovníka Ľudovíta XIV. Aj napriek tomu sa La Fontaine v roku 1684 stal členom Francúzskej akadémie (Académie française).
Svoje bájky La Fontaine písal ako malé drámy s výraznou alegorickosťou. Podával v nich živý obraz francúzskej spoločnosti 17. storočia, pričom ich aktualizoval podľa vývoja a potrieb spoločenskej kritiky. Jeho cieľom bolo tiež dodať tomuto žánru vysokú hodnotu a dôležitosť, pretože bájky dovtedy neboli vôbec významné a boli určené len pre školské cvičenia v rétorike a latinčine.
Okrem bájok zaujal hlavne parížske prostredie súbormi frivolných poviedok, ktoré pod názvom Contes vyšli v troch zväzkoch v rokoch 1665 – 1667. Ku koncu života písal aj náboženské verše. V roku 1692 ťažko ochorel, zrejme na tuberkulózu.
Jean de La Fontaine, autor známych bájok ako Vlk a bocian, Lev a potkan, Lišiak a hrozno či Havran a lišiak, zomrel 13. apríla 1695 v Paríži.