Bratislava 16.07.2021 (Skolske.sk)

Nová situácia zmenila študentský pohľad na svet a ľahostajnosť bola vystriedaná opatrnosťou. Nástup protipandemických opatrení sa však odrazil aj na duševnom zdraví študentov. „Opatrenia prijaté na začiatku koronakrízy mi celkom skrížili plány. V prvý deň sa mi to celé zdalo super, lebo sme museli zo školy odísť v polovici jednej z najhorších prednášok domov. Ale táto radosť rýchlo vyprchala,“ opisuje začiatky dištančnej výučby študentka Radka.

Hoci prerušenie prezenčnej formy štúdia viacerých potešilo, problémy na seba nenechali dlho čakať. Neraz okrem techniky prestala fungovať aj pevná vôľa. „Po čase to už naozaj začalo liezť na mozog. Produktivita spolu so sebadisciplínou rapídne klesli a nasledovala skoro stagnácia. Keď je človek príliš dlho sám so sebou, musí veľa premýšľať, čo má svoje svetlé ale aj tmavšie stránky,“ pokračuje Radka, ktorá sa z opätovného uvoľnenia opatrení veľmi tešila.

Zmeny zasiahli aj študentov zo zahraničia

Keď univerzity oznámili prerušenie prezenčnej formy štúdia, internáty sa postupne vyprázdnili a študenti sa pobrali domov. Nie pre každého to ale bola samozrejmosť. Tí, ktorí za vzdelaním prišli na Slovensko zo zahraničia, nemali návrat domov ľahký. Študentka Olha z Ukrajiny ostala ubytovaná na internáte s nádejou, že situácia nepotrvá dlho. Koronavírus ju však odstrihol od rodiny a zmenil jej všetky plány.

„Keď sa objavil Covid-19, uviazla som na študentskom domove na celé tri mesiace. Očakávala som príchod rodiny a priateľa na Slovensko, ich lety však boli zrušené. Všetky naše plány sa zmenili veľmi náhle,“ hovorí študentka z Ukrajiny.

Vo viacerých domácnostiach po čase rástla túžba po súkromní a členov rodín rozdelili hádky. To boli očakávané výsledky domácej izolácie, ktorú sme podstupovali. Olhe sa však po rodine cnelo: „Necestujem domov veľmi často, iba tri či štyrikrát za rok. Po niekoľkých týždňoch izolácie sa človek začne cítiť osamelý. Samozrejme, so svojou rodinou som sa mohla porozprávať cez Skype. Chýbalo mi najmä objatie. Neskôr, keď sa všetko vrátilo k životu, sa na uliciach začali objavovať ľudia. Po takom dlhom čase to bolo pre mňa náročné a začala som pociťovať úzkosť.“

Mnohých študentov zasiahla frustrácia

Pandemickú situáciu a dištančnú výučbu takmer všetci prežívali po prvý raz. Dodržiavanie opatrení a nový denný režim boli náročné nielen pre študentov. Pre mnohých nová forma výučby priniesla výhody v podobe príjemného a komfortného vzdelávania sa z pohodlia domova. Na iných však situácia pôsobila opačne.

„Pôvodné prerušenie prezenčnej výučby na dva týždne sa zmenilo na niekoľko mesiacov. Toto opatrenie mohlo mať negatívny dopad na prežívanie študentov. Mnohí mali okrem štúdia a bežných skúšok online aj štátnice. Nová situácia mohla u študentov spôsobiť problémy, ako napríklad frustráciu z nedostatku informácií či nepravidelný režim, ktorý spôsobovalo domáce prostredie,“ vysvetľuje vplyv koronakrízy na duševné zdravie študentov psychologička Mária Jančiarová.  

Online štúdium spôsobovalo stres

V danej situácii spôsobilo aj pár klikov pri pripojení na hodinu nepríjemné pocity. Práve technológia zradila tých, ktorí radšej ostávajú v úzadí. A stali sa, hoci nechcene, centrom pozornosti. „V mojej práci sa stretávam aj so študentmi. Najväčší problém s dištančnou formou mali úzkostní študenti alebo tí, ktorí trpia sociálnou fóbiou. Pre nich bolo často problémom len pripojenie na vyučovaciu hodinu, ktorá bola online. Diskomfort spôsobovalo najmä to, že študenti boli viac v centre pozornosti, napríklad pri pripojení alebo odpovedi na otázky vyučujúceho,“ hovorí psychologička.

Samostatnú kategóriu tvoria študenti zo zahraničia, ktorí zostali izolovaní. Mnohí boli ubytovaní na internátoch, a tak zostali uväznení v jednej izbe bez rodiny a priateľov, navyše v cudzej krajine. „Spomínané problémy sa u nich mohli prejavovať silnejšie a v niektorých prípadoch sa mohli prejaviť až pocity paniky. Vplývalo na nich i sprísňovanie opatrení na hraniciach a prehlbujúce sa odlúčenie od rodiny,“ objasňuje Jančiarová. Dodáva, že ani v tomto prípade nebolo všetko stratené: „Užitočná pre nich bola najmä technológia, ktorá im pomohla v kontakte s rodinou.“

Čo robiť, keď nás prepadnú nepríjemné pocity?

Nepríjemné pocity, ako je napríklad úzkosť alebo frustrácia, sa objavujú spolu s negatívnymi myšlienkami, ktoré nám bežia v hlave. Často sa tieto pocity odrazia aj na tele v podobe zrýchleného dýchania, potenia rúk či tlaku na hrudi. Existuje viacero techník, ako sa s nimi vysporiadať. Pri vážnejších problémoch je potrebná pomoc odborníka, v niektorých prípadoch cvičenie študent zvládne aj sám.

„Ide napríklad o rôzne typy relaxácie, šport, čítanie, pohyb v prírode či akékoľvek záľuby. Ďalej existujú cvičenia, ktoré nás sprítomnia, odpútajú od nepríjemných pocitov a my sa zameriame na bytie tu a teraz,“ hovorí psychologička Mária Jančiarová.

Jednoduchšie cvičenia psychologička vysvetľuje: „Je to napríklad cvičenie zamerané na sledovanie vlastného dychu. Na to, ako sa nadychujeme, postupne sledujeme každý jeden pohyb, ktorý s dýchaním súvisí. Ďalším krátkym cvičením je napríklad pozorovanie okolia a všímanie si troch vecí, ktoré vidím, ktoré cítim, ktoré počujem. Tieto techniky vieme nájsť pod názvom mindfulness alebo všímavosť. Ak už ale spomínané problémy začínajú byť natoľko silné, že študenti si nedokážu pomôcť sami, je vhodné a normálne navštíviť odborníka.“