Frajer mi dal kopačky

Foto: z archívu Lucie Roštekovej

Bánovce nad Bebravou 26.06.2021 (Skolske.sk)

Na začiatku bola láska. Jedného dňa princ oznámil svojej milej, že lásky už niet, že je koniec. A ona v tej chvíli posmutnela.

Aj taký je život.

Rozchod vždy bolí. Niekto ho dokonca prirovnáva k bolesti zo smrti blízkeho. Mnohí vyplačú more sĺz, iní sa uzavrú a utekajú do samoty. Tam hľadajú liek na boľavé srdiečko. Rozchod sa dotkne každého. A keď sa aj ktosi tvári, že on nič, on muzikant, zvyčajne je pravda iná a on klame sám seba. Hovorí sa, že muži ukončenie vzťahu prežívajú ťažšie ako dievčatá. Možno preto, lebo nemajú svoju bútľavú vŕbu. Nevedia  sa vyplakať, vyžalovať. Nech už je tak či onak, rozchod je problém, ktorý nesmieme zľahčovať. Ale o tom už viac povie Lucia Rošteková.       

Je pravda, Lucia, že rozchod bolí asi tak ako smrť blízkeho človeka?

Keď stratíme blízkeho, strácame možnosť akéhokoľvek kontaktu s drahým človekom, no s priateľom, aj keď bývalým, sa ešte stále stretnúť alebo skontaktovať dá a prípadne si vyjasniť niektoré myšlienky. V tom je rozdiel. No bolesť z rozchodu však naozaj býva veľmi silná, až ochromujúca - hlavne mladí ľudia strácajú po rozchode zmysel života. Hoci majú pred sebou ešte množstvo nových možností a príležitostí, nevidia ich, pretože sú presvedčení, že prišli o jedinú možnosť na životné šťastie. Vtedy žiadne presviedčanie “pro jedno kvítí slunce nesvítí” nepomáha. Rozchod, hlavne neočakávaný, z jednej strany nechcený, je vo svojej podstate stratou blízkeho človeka, ale hlavne strata toho ideálu, ktorý sme v bývalom priateľovi či priateľke videli. Je stratou všetkých predstáv o budúcnosti, ideálov, krásnych chvíľ, a bolí aj nepríjemné vytriezvenie z ilúzií, o ktorých sme si mysleli, že sú realitou.

Ako túto bolesť možno najľahšie prekonať? Je lepšie ísť medzi ľudí, alebo skôr pomôže plač a samota?

Samota je potrebná pre usporiadanie si myšlienok. Je potrebné akosi uzatvoriť ukončenú kapitolu, odpovedať si na nejasnosti, prejsť si spoločnou minulosťou v myšlienkach, utriediť si myšlienky, či bola chyba vo mne, v partnerovi, čo sme mali spoločné a čo je tým, čo nás rozdelilo… Človek zostáva po rozchode zneistený, naruší sa jeho pôvodný sebaobraz a ten si potrebuje znova vybudovať, upevniť. Po rozchode sa preto človeku žiada byť sám so sebou. 

Stratu či bolestivý rozchod je potrebné si odsmútiť - keď sa mi chce plakať, treba sa vyplakať, keď sa na bývalého partnera hnevám, hovoriť o tom, emóciám treba nechať voľný priechod. Na uzde treba držať len silne agresívne správanie, namierené proti iným alebo sebe - aj tieto pocity si však treba priznať a hľadať osobu, ktorej sa o nich môžem zveriť, ktorá ma vypočuje a dokáže mi pomôcť. Potláčať smútok nie je zdravé, môže to prerásť do depresie, závislostí, či sebadeštrukčného správania. To, ako smútiť, je veľmi individuálne, každý smúti iným spôsobom a treba to rešpektovať. Veľa ľudí navonok smútok neprejavuje, v spoločnosti vedia byť akosi štandardne naladení, no nikto nevie, čo sa deje vo vnútri či v súkromí. Preto ani nie je vhodné posudzovať človeka, ktorý prechádza stratou, či smúti veľa, či málo.

Citlivé povahy ukončenie vzťahu ťažko znášajú. Môže dôjsť aj k najhoršiemu?

Bohužiaľ, môže. Rozchody sú v mladom veku častým dôvodom k pokusom o samovraždu. Je to situácia, kedy je človek tak silno upätý na partnera, že do neho vkladá absolútne všetky svoje nádeje na šťastný život. Prísť o partnera, znamená prísť o všetko, kvôli čomu som žil. Bez partnera nemá život zmysel. Takýto vzťah, teda vzťah, v ktorom jeden z páru doslova lipne na tom druhom, nie je zdravý a nemá šancu byť šťastný. Stáva sa to hlavne vo veľmi mladom veku, keď sú tínedžeri ešte osobnostne nezrelí, často sa kvôli svojmu vzťahu najskôr pohádajú s rodičmi, odtrhnú od partie rovesníkov, a keď potom dostanú kopačky, zostanú úplne sami a nemajú rozchod s kým riešiť.

Kto ťažšie znáša rozchod? Naozaj sú to chlapci, ktorí “nevedia” plakať, alebo v tomto prípade to od pohlavia vôbec nezáleží?

Myslím, že to, ako ťažko nesieme rozchod, od pohlavia nezáleží. Hlavne je to ťažko hodnotiteľné - čo je ťažšie zvládanie rozchodu? Silnejší prejav emócií alebo doba trvania smútenia? Dievčatá majú častejšie najlepšiu kamarátku, ktorej sa môžu zdôveriť, a nehanbia sa aj si poplakať, nechať emóciám voľnejší priebeh. Chlapci, aj keď kamarátov majú, nie vždy sú ochotní deliť sa s nimi o vzťahové problémy, či “vyplakávať” sa z rozchodu. Sú stále vychovávaní k tomu, aby vedeli svoje smútkové emócie schovávať alebo potláčať.

Je smútok z rozchodu závislý aj od dĺžky vzťahu?

Intenzita, dĺžka aj spôsob smútenia závisia skôr od osobnosti jednotlivca a od okolností rozchodu než od samotnej dĺžky vzťahu.

Obracajú sa mladí ľudia na pomoc psychológa? Alebo v závažnejších prípadoch musí pomôcť aj psychiater?

Psychiater je vyhľadávaný zväčša až vtedy, keď je potrebné nasadiť lieky. V prípade rozchodu nie je potrebné užívať lieky, ibaže by smútenie časom prerástlo do depresie či iných psychických ťažkostí. Mladí dnes hľadajú pomoc hlavne cez internet, buď na úrovni rovesníckej pomoci, alebo vyhľadajú online poradňu. Radšej sa obrátia na odborníka pod rúškom anonymity, než by psychológa či psychiatra vyhľadali v takejto citlivej záležitosti osobne. 

Ďakujem za rozhovor!
  
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou