Pred 550 rokmi sa narodil nemecký výtvarník Albrecht Dürer
V jeho dielach sa prelínali prvky fantastickosti s vtedajším vedeckým poznaním.
Norimberg/Bratislava 21. mája (TASR) – Diela nemeckého maliara, grafika, rezbára či rytca Albrechta Dürera vznikali pred viac ako 500 rokmi, ale aj napriek tomu neustále vzbudzujú veľkú pozornosť nielen historikov umenia, ale aj laických milovníkov výtvarného umenia. Od narodenia Albrechta Dürera, všestranného výtvarníka, v diele ktorého je možné uvidieť tajomnosť sveta na rozhraní stredoveku a novoveku, uplynie v piatok 21. mája 550 rokov.
Albrecht Dürer sa narodil 21. mája 1471 Norimbergu ako tretie z 18 detí v rodine zlatníka. Odmalička sledoval zručnosť otca v zlatníckej dielni, vďaka čomu sa aj on vyučil tomuto remeslu. Otec si myslel, že syn sa vydá v jeho stopách, ale mladý Dürer prejavil oveľa väčší záujem, a tiež nadanie pre výtvarné umenie, a preto sa v rokoch 1486 – 1490 učil u vtedy uznávaného norimberského umelca Michaela Wolgemuta. V jeho dielni sa sa začal venovať aj drevorytom, ktorými sa preslávil.
Rozsiahle znalosti či intelektuálny rozhľad načerpal tiež z ciest po Európe. V rokoch 1490 - 1494 podnikol cestu do Colmaru, navštívil Bazilej, Augsburg a v roku 1495 podnikol aj svoju prvú cestu do Talianska, kde sa bližšie zoznámil s dielami talianskych renesančných majstrov. Po návrate si v roku 1497 otvoril v rodnom meste vlastnú dielňu.
Začiatkom 16. storočia, už ako zrelý a známy umelec, absolvoval druhú cestu do Talianska a roky 1505 - 1507 strávil v Benátkach. Po opätovnom pobyte v Augsburgu, kde strávil rok 1518, navštívil v rokoch 150 - 1522 Holandsko. Neprijal ponuky doživotného dôchodku od viacerých vtedajších významných európskych miest, ale vrátil sa do Norimbergu, kde sa natrvalo usadil.
Dürer vo svojej tvorbe opustil formy neskorej gotiky a vytvoril osobitú syntézu nemeckej maliarskej tradície a talianskej renesancie. V jeho dielach sa prelínali prvky fantastickosti s vtedajším vedeckým poznaním. Obrazmi ako Autoportrét (1500), Ružencová slávnosť (1506), alebo dielami Adam a Eva z roku 1507, sa stal nemeckým maliarom, ktorý sa vyrovnal velikánom talianskej renesancie. Obrazy Adam a Eva, na ktorých zachytil nahé telá muža a ženy, patria medzi prvé akty v životnej veľkosti v histórii nemeckého maliarstva.
Do dejín svetového výtvarného umenia sa zaradil aj dielom Štyria apoštoli (1526), dnes už legendárnym drevorytom Štyria apokalyptickí jazdci (1498), alebo medirytinami Rytier, smrť a diabol, Melanchólia či Svätý Hieronym, ktoré vznikali v rokoch 1513 - 1514. Vytvoril aj väčší počet rozsiahlych grafických cyklov – drevorezov ako Veľké pašie (1498 - 1510), Život Panny Márie (1501 - 1511), alebo Malé pašie (1509 - 1511).
Zanechal po sebe nielen 70 obrazov, 100 medirytov, 350 drevorezov či okolo 900 kresieb, ale i viaceré teoretické práce o perspektíve, proporciách, alebo tieňovaní, napríklad Štyri knihy o ľudských proporciách (Vier Bücher über die menschlichen Proportionen, 1528).
So záujmom sledoval spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie svojej doby, neušlo mu ani reformačné hnutie Martina Luthera. Ako umelec a intelektuál výrazne prerástol úroveň rodného mesta a Nemecka.
Albrecht Dürer, ktorého nemeckí romantici 19. storočia vyhlásili za otca nemeckého umenia, zomrel 6. apríla 1528 v Norimbergu.