Bulgakov, autor románu Majster a Margaréta, sa narodil pred 130 rokmi
Dnes už svetoznámy spisovateľ musel počas života čeliť kritike z oficiálnych politických kruhov, cenzúre, zákazom či sťahovaniu jeho hier z repertoárov divadiel.
Kyjev/Bratislava 15. mája (TASR) – Tak ako jeho viacerých generačných súputníkov aj ruského spisovateľa Michaila Bulgakova postihlo dramatické obdobie po Veľkej októbrovej revolúcii (VOSR, 1917) a neskôr aj teror reprezentovaný sovietskym vodcom Josifom Stalinom.
Dnes už svetoznámy spisovateľ musel počas života čeliť kritike z oficiálnych politických kruhov, cenzúre, zákazom či sťahovaniu jeho hier z repertoárov divadiel. Aj slávny a vysoko cenený román Majster a Margaréta písal viac ako desať rokov iba do zásuvky a knižne vyšiel až po mnohých rokoch od jeho smrti.
Od narodenia Michaila Bulgakova, vyštudovaného lekára, prozaika a dramatika, uplynie v sobotu 15. mája 130 rokov.
Michail Afanasievič Bulgakov sa narodil 15. mája 1891 v Kyjeve. Vyrastal v rodine profesora teologickej akadémie. Po maturite na kyjevskom gymnáziu študoval medecínu na Lekárskej fakulte Kyjevskej univerzity a ešte počas štúdia sa v roku 1913 oženil so svojou prvou manželkou Tatjanou Lappovou.
Štúdium medecíny ukončil v roku 1916 a v tom istom roku začal pôsobiť ako vidiecky lekár v Smolenskej gubernii, kde ho zastihli udalosti nasledujúce po VOSR. Počas občianskej vojny pracoval ako lekár v armáde Ukrajinskej národnej republiky, Červenom kríži, ale aj v radoch bielogvardejcov.
V roku 1919 sa vrátil do Kyjeva, odkiaľ však odišiel po tom, ako mesto obsadili vojaci tzv. denikinovej armády. Usadil sa vo Vladikavkaze, pracoval pre revolučný výbor ako vedúci literárneho oddelenia ľudového komisariátu a začal sa venovať literatúre, písal fejtóny a divadelné hry.
Koncom septembra 1921 sa presťahoval do Moskvy, kde sa spočiatku živil ako novinár a spolupracoval aj s redakciou legendárneho časopisu Gudok. V roku 1925, keď mu vyšiel román Biela garda, sa oženil so svojou druhou manželkou Ľubov Belozerskou. Zažíval krátke úspešné obdobie, jeho hry uvádzali moskovské divadlá. Všetko sa výrazne zmenilo v máji 1926, keď u spisovateľa urobila ruská tajná služba domovú prehliadku, po ktorej sa niekoľkokrát musel dostaviť na výsluch. Kritika zároveň čoraz viac útočila na jeho kritický postoj k sovietskej spoločnosti a všetky hry boli postupne stiahnuté z repertoárov divadiel. Nedovolili mu vysťahovať sa do zahraničia, o ktoré listom požiadal sovietsku vládu. V roku 1930 mu úrady napokon povolili pracovať ako asistentovi réžie v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT), kde pôsobil do roku 1936.
Poviedky uverejňoval Bulgakovovi v časopisoch od roku 1919. Aj napriek intenzívnej práci knižne publikoval počas života iba poviedkovú knihu Diaboliáda (1925) a román Biela garda, v ktorom zachytil zložité udalosti, súvisiace s revolúciou z roku 1917. V rukopisoch zostali a v zahraničí mnohé až po jeho smrti vyšli poviedkové knihy Zápisky na manžetách a Zápisky mladého lekára, v ktorých opísal svoje skúsenosti z obdobia, keď pôsobil ako lekár. Prvky absurdna, fantastickosti či grotesky boli prítomné aj v novelách z 20. rokov minulého storočia ako Osudné vajce či Psie srdce.
Bulgakov bol počas života úspešný viac ako dramatik. Medzi jeho najznámejšie a do roku 1927 uvádzané hry patrili: zdramatizovaný román Biela garda pod názvom Dni Turbinovcov, Zojkin byt (1926), Purpurový ostrov (1926). Hru Útek (1928) mu už inscenovať nepovolili. V 30. rokoch napísal novelu Život pána Moliera, hry Moliere a Puškin a prózu Divadelný román.
Za najvýznamnejšie prozaicke dielo Michaila Bulgakova sa považuje román Majster a Margaréta, na ktorom pracoval od roku 1928. Dielo, ktoré je satiricko-groteskným spracovaním faustovského motívu, označila kritika za najväčší ruský román 20. storočia.
Prvý rukopis románu, ktorý je syntézou prenikavej satiry a originálnej filozofie spisovateľa, Bulgakov spálil, ale opäť na ňom začal pracovať v roku 1931, pričom druhú verziu dokončil v roku 1936. So svojou treťou manželkou Jelenou Šilovskou román neustále vylepšoval. Posledný zásah urobil mesiac pred svojou smrťou v roku 1940.
Cenzurovaná verzia románu bola publikovaná v časopise Moskva v rokoch 1966 - 1967. Necenzurovaná podoba sa knižného vydania dočkala v roku 1967, keď román vyšiel vo Frankfurte nad Mohanom. V Rusku, resp. v Sovietskom zväze vyšla necenzurovaná verzia, založená na rukopise z roku 1940, až v roku 1973.
Svetoznámy ruský spisovateľ Michail Bulgakov zomrel na dedičnú chorobu obličiek 10. marca 1940 v Moskve.