Stereotypy o iných kultúrach podporuje často aj škola, tvrdia odborníci z UK
Vzdelávacie prostredie, kde okrem školy patrí aj rodina, rovesníci, tretí sektor alebo inštitúcie pamäti, ovplyvňuje a kultivuje poznanie mladých ľudí.
Bratislava 10. mája (TASR) - Kde pramení radikalizácia mladých ľudí v Európe, spochybňovanie významu európskej integrácie či absentujúci rešpekt voči menšinám a kultúrnej rôznorodosti? Na tieto otázky hľadá odpoveď medzinárodná skupina vedcov, ktorej súčasťou sú aj religionisti a sociológovia z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V spoločnom projekte deviatich krajín CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future) poukazujú na to, že príčiny daného stavu možno nachádzať aj v obsahu vzdelávania na strednej škole, ako aj v kultúrnom i sociálnom kapitáli rodiny. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.
Vedci skúmajú, ako vzniká poznanie o kultúre v školách, ale aj ako sa ďalej šíri medzi ľuďmi nielen v rodine. "To, s kým sa stýkame, rozprávame, komu dôverujeme alebo nedôverujeme, súvisí s našou kultúrnou gramotnosťou, s poznaním, ktoré podmieňuje schopnosť porozumieť ľuďom s odlišným názorom, spoločenským statusom, etnickým pôvodom či estetickým cítením," vysvetlil Dušan Deák, vedúci projektu za UK.
Vzdelávacie prostredie, kde okrem školy patrí aj rodina, rovesníci, tretí sektor alebo inštitúcie pamäti, ovplyvňuje a kultivuje poznanie mladých ľudí. "K najvypuklejším prejavom sociálnej dištancie patrí vzťah k inakosti a odlišnosti," tvrdia odborníci. Zjavne sa prejavuje v prípade etnických menšín, marginalizovaných skupín, ľudí s odlišnou vierou či imigrantov, ale aj v každodenných medziľudských vzťahoch, ktoré následne formujú, čo a akým spôsobom spoznávame.
Podľa odborníkov spoznávaniu iných kultúr u mládeže výraznejšie nenapomáha ani výučba na strednej škole, ktorá je veľmi úzko orientovaná na domáce kultúrne prostredie. Napríklad v zozname svetovej literatúry pre gymnáziá absentujú diela pochádzajúce z krajín mimo európskeho kontinentu, nanajvýš sa v ňom vyskytuje americké dielo. Medzinárodná skupina odhalila, že napriek tomu, že Európska únia akcentuje témy ako multikultúrna výchova, kultúrna tolerancia či kultúrna diverzita, sa vo výučbe nič zásadné nezmenilo. V školách sa s týmito pojmami pracuje bez hlbšieho pochopenia a stereotypizácia iných kultúr alebo menšinových názorov pretrváva.
Vedci z UK realizovali sociologický aj etnografický výskum medzi žiakmi a učiteľmi v troch vybraných mikroregiónoch Slovenska. Ukázalo sa, že väčšina skúmaných stredných škôl ponúka svojim študentom mnohé možnosti zapájania sa do kultúry a rozvoja kultúrnych kompetencií. "Nie je rozhodujúca lokalita, ale skôr typ strednej školy. Napríklad gymnáziá vo všeobecnosti ponúkajú viac týchto možností ako stredné odborné školy. Školy sa líšia aj v tom, aký dôraz kladú na rozvoj medzikultúrnej interakcie a rešpektu iných kultúr či podporu diskusie o aktuálnych spoločenských otázkach," uviedol sociológ z UK Roman Džambazovič. Potvrdila sa aj dôležitosť rodinného prostredia pri osvojovaní si a preberaní určitých kultúrnych vzorcov správania. Ak rodičia s deťmi navštevovali divadlá, galérie, častejšie čítali či navštevovali knižnicu, inklinujú k týmto aktivitám vo voľnom čase aj v neskoršom veku svojho života.