Združenia v oblasti školstva k plánu obnovy: Niekde vidíme riziká
Nedostatky vidia v digitalizácii, kurikulárnej reforme, budovaní kapacít v materských školách či inkluzívnom vzdelávaní.
Bratislava 27. apríla (TASR) - Zoskupenie 12+, ktoré je skupinou 12 asociácií a združení v oblasti školstva a vzdelávania, vidí v niektorých oblastiach plánu obnovy riziká. Nedostatky vidia v digitalizácii, kurikulárnej reforme, budovaní kapacít v materských školách či inkluzívnom vzdelávaní. Ako uviedli počas utorkovej on-line tlačovej konferencie, plán obnovy bol zo strany ministerstva školstva nastavený ako ambiciózny plán.
Daniela Čorbová zo Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní uviedla, že sa tešia všetkým prioritám, ktoré boli v pláne obnovy stanovené, ale majú obavy zo spôsobu, akým sa to ide robiť. Marián Damankoš zo Školského výboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku poznamenal, že oceňuje ministerstvo školstva za to, že sa chce pustiť do veľkých zmien. "Plán obnovy ako celok vrátane navrhovaných reforiem je dokument, ktorý má v sebe veľké míľniky," uviedla Eva Ohraďanová z Asociácie pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. Ako tvrdí, existuje však obava, že mnohé z procesov sa nebudú vedieť zrealizovať. Zuzana Saganová z Aliancie súkromných jaslí a škôlok poznamenala, že sa snažia poukázať na oblasti, v ktorých podľa nej môže dôjsť k zlyhaniu.
Zoskupenie 12+ vidí nedostatky vo viacerých oblastiach, medzi nimi je aj digitalizácia škôl. Ohraďanová poznamenala, že plán obnovy nepočíta s mierou digitalizácie na školách, ktorá už je. "Plán obnovy si dáva za cieľ zdvihnúť úroveň digitalizácie na základný štandard," uviedla s tým, že mnohé školy základnú úroveň už dosiahli. Ako tvrdí, každá škola sa musí dotiahnuť na inú úroveň. Doplnila, že napriek názvu Vzdelávanie pre 21. storočie komponent prináša návrhy, ktoré vracajú školy späť do 20. storočia. Navrhujú, aby sa namiesto plošného nakupovania jednotného zariadenia financie zjednotili do jednej položky určenej na zvýšenie digitálnej úrovne škôl. Z nej by mohli školy slobodne a cielene dizajnovať svoj rozvoj podľa vlastných potrieb a úrovne, ktorú chcú dosiahnuť.
Problém vidia organizácie aj v kurikulárnej reforme. Navrhujú zadefinovať základné učivo ako súbor pojmov a vzťahov medzi nimi, ktoré sú nutné a postačujúce na to, aby žiak sám alebo efektívnejšie s učiteľom rozvíjal svoje poznanie, charakter a nadobudol kompetencie použiteľné pre svoj život. Tvrdia, že redukcia učiva je pre úspešnosť a budúcnosť detí nevyhnutná.
Poukázali aj na to, že plán obnovy počíta s dobudovaním nových kapacít materských škôl, chýba im však komplexná analýza využitia už existujúcich kapacít všetkých predškolských zariadení. Namiesto plošného budovania úplne nových zariadení v regiónoch s nedostatkom štátnych materských škôl, navrhujú využitie všetkých už existujúcich kapacít (vrátane nesieťových zariadení) prostredníctvom nenávratného finančného príspevku na vzdelávanie detí v rukách rodiča.
Poukázali aj na problém inklúzie. Zoskupenie 12+ tvrdí, že plán obnovy v texte špecifikuje pomoc len skupine detí z marginalizovaných rómskych komunít a so zdravotným znevýhodnením, no nevytvára priestor na inkluzívny prístup ku každému dieťaťu.