Martina Badinská: Mala som veľké sny o tom, ako budú všetci chcieť moje sukne. Čoskoro som pochopila, že sa to nestane
Martina Badinská si žije (alebo aj šije) svoj sen v podobe značky ,,lotoshandmade“, kde šije udržateľné sukne, šaty či iné kúsky. Miesto, ktoré vzniklo pre radosť, začalo tešiť stále viac ľudí
Čo ťa viedlo k vytvoreniu vlastnej značky?
V prvom rade to bola túžba tvoriť. Vytvárať vlastnými rukami niečo, čo sa bude dať použiť, nosiť a bude to mať reálne využitie. Počas strednej školy som mala veľkú túžbu vytvoriť si vlastný projekt - moju malú ,,firmu“. Skúšala som toho veľa, no až postupom času som sa dostala k šitiu, ktoré ma uchvátilo natoľko, že už som šiť neprestala. Páčilo sa mi na ňom práve to, že viem vytvoriť reálnu vec, ktorá je hneď pripravená na použitie. A keďže som v obchodoch nevedela nájsť sukňu, ktorá by sa mi páčila, ušila som si ju. Tak to celé začalo.
Kedy nastal ten zlom, keď si si povedala, že odídeš z práce a budeš sa naplno venovať vlastnému biznisu?
Vo februári 2013 vznikol Lotos a od septembra 2015 som začala pracovať v materskej škole na plný úväzok. Keď som nastúpila do práce, Lotos ani zďaleka nebol fungujúca firma. Nebol fungujúci a vlastne ani firma. Bol to projekt. Moje miesto, kde som si plnila sny. Tak mi to zo začiatku vyhovovalo. Samozrejme som mala veľké sny o tom, ako raketovo vystrelím, všetci budú chcieť moje sukne... Čoskoro som pochopila, že sa to nestane. Dnes, keď sa na to spätne pozriem, by som nemenila nič. Celý ten proces, akým lotos napredoval, rástol, je pre mňa veľkým zázrakom a darom.
Bol to postupný rast. Celý ten čas som sa veľmi učila trpezlivosti. Hľadala som si systém, založila som oficiálnu firmu-živnosť a učila som sa ju riadiť. Zlom nastal asi koncom roka 2016, keď som si založila účet na sashe.sk, neskôr som sa zúčastnila mojej prvej akcie Sashe v Tržnici, kde som za jeden deň vypredala všetko, čo som mala ušité. Dokonca aj sukňu, ktorú som mala oblečenú na sebe. Odvtedy sa ozývalo čoraz viac ľudí a ja som si uvedomovala, že nie som naplno ani v Lotose ani v škôlke. Bola som rozlietaná a bolo toho veľa. Do škôlky som vstávala ,, na rannú“ o 4:50, učila som, prišla som domov a išla som šiť objednávky. Tento kolobeh trval asi dva roky. Bolo to naozaj vyčerpávajúce. Počas tých dvoch rokov som veľakrát premýšľala, že dám výpoveď. Vedela som, že ak sa nerozhodnem v pravý čas, tak premárnim šancu na to, aby bol pre mňa Lotos prácou, ktorá ma uživí. Tak som sa rozhodla. V auguste 2019 som dala výpoveď a od 1.septembra už iba šijem. Považujem to za najlepšie rozhodnutie. Aj napriek všetkým neistotám.
Pandémia sa dotkla každého z nás. Ako ovplyvnil COVID-19 chod Lotosu? Čo ťa v týchto časoch motivovalo?
Začiatky pandémie boli ťažké a strašidelné. Po ľudskej aj podnikateľskej stránke. Objednávok bolo ich minimum. 95 % času som šila rúška. Bol to veľmi ťažký čas a veľa som premýšľala nad tým, či toto obdobie podnikateľsky prežijem alebo je to koniec. Bola som pripravená na všetko. Finančne ma zachránili rúška, ktoré som predávala za dobrovoľný príspevok. Predaj sukní sa opäť rozbehol až v lete minulého roka a odvtedy má rastúcu tendenciu. Som za to nesmierne vďačná. Rovnako ďakujem aj za to, že práve Lotos bol mojím útočiskom v čase, keď sme zostávali opakovane zatvorení doma a zo všetkých strán sme počúvali zlé správy. Čas za šijacím strojom mi to naozaj pomohol prežiť najlepšie, ako sa dalo.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Cez týždeň vstávam o 5:40, uvarím si kávu a presuniem sa do dielne. Odpisujem na správy, zapisujem objednávky a naplánujem si, čo všetko v daný deň idem šiť. Strihám strihy, žehlím, šijem a balím objednávky. Dám si obed a pokračujem v šití alebo idem zabalené balíky poslať na poštu. Niektoré dni končím o 17:00 ,inokedy o 20:00 ešte šijem. Záleží od toho, koľko mám nevybavených objednávok.
Čo všetko sa skrýva za procesom výroby?
Všetko záleží od toho, či idem šiť novú vec, alebo šijem niečo, na čo už strih pripravený mám. Ak je to nová vec, začína sa to objednaním strihu a jeho následným prerábaním do podoby, s ktorou budem spokojná. Nasleduje výber a objednávanie látok. Keď prídu látky, vždy ich periem. To je jedna z najdôležitejších vecí pri šití. Látky sa sušia a žehlia. Po príprave látok vystrihnem strih, vystrihnuté kúsky obšívam, aby sa nepárali a potom šijem, až kým nevznikne hotová vec. Hotové kúsky potom začisťujem, žehlím a idem baliť. Ak je to nový produkt, nasleduje plánovanie a príprava fotenia a potom samotné fotenie, spracovávanie fotiek a pridávanie produktov na e-shop.
Máš nejaký lotosový sen, ktorý si chceš po pandémii splniť?
Posledné dva roky riešim autorské lotosové látky, ktoré by som chcela natrvalo zaradiť do ponuky. Toto je sen, ktorý by som chcela mať do konca tohto roka splnený. Tiež sa veľmi teším na všetky predajné akcie, na ktorých sa stretnem so zákazníkmi. Verím, že sa čoskoro dočkáme.
Ako si prišla k názvu ,,@loto_sova“, ktorý používaš na svojich sociálnych sieťach – a prečo vlastne ,,Lotos“?
Bol to jeden z prvých nápadov, ktorý som vtedy s kamarátkou vymýšľala a obom sa nám zapáčil. A ,,lotosova", lebo patrím Lotosu. A Lotos patrí mne.
