Sú blogeri novinári?

Foto: Samuel Barták

Bratislava 26.04.2021 (Skolske.sk)

Na pozvanie profesorky Danuše Serafínovej z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa uskutočnila online prednáška profesora Wolfganga Duchkowitscha, ktorý pôsobí na Inštitúte pre žurnalistiku a komunikačné vedy vo Viedni. 

Viedenský inštitút už v súčasnosti neslúži len pre účely vedeckej prekvalifikácie na povolania súvisiace s komunikáciou, ale najmä na vedecké vzdelávanie. Zameriava sa na účinok pôsobenia mediálnych obsahov či krízovú a konfliktnú komunikáciu, vzťahy s verejnosťou alebo aj reklamu. V prvej polovici prednášky sa profesor Duchkowitsch venoval téme výskumu v oblasti žurnalistiky. Konštatoval, že ho primárne vykonávajú pracovníci inštitútu, ktorí sú čoraz prepojenejší so zahraničím. No nezaostávajú ani študenti, tí sa venujú výskumu v rámci svojich dizertačných prác. Študentov uviedol zámerne, pretože ako konštatoval, práve oni tvoria intelektuálny kmeň univerzitného inštitútu.

Práve výskum prešiel zmenami, ktoré profesor Duchkowitsch opísal nasledujúco: „Kým predošlé dekády poznali výskumy opisné, dnes už sa viac pracuje s opisom interpretačným, takzvaným objasňujúcim spôsobom.“ Uviedol hneď niekoľko príkladov výskumov na rôzne témy, no práve štúdia na tému sociálnych médií zaujala bratislavských študentov najviac. 

Podarilo sa jej totiž zodpovedať otázku, či sa ľudia, ktorí píšu statusy na sociálne siete alebo blogujú, môžu považovať za novinárov. Východiskovým bodom bola rakúska legislatíva. Podľa nej sa za novinárov považujú iba tí, ktorí z tejto práce dokážu vyžiť. Presne tak to vníma aj medzinárodná federácia novinárov. Všetci ostatní, ktorí prispievajú na sociálne siete, sa môžu novinármi nazývať iba neoficiálne. To, čím prispievajú na stránky, môžeme chápať iba ako laickú žurnalistiku. Rozdiely medzi profesionálnou a laickou žurnalistikou sú značné. Profesionálni novinári sledujú sociálne siete, aby boli schopní generovať témy a taktiež aby sa dozvedeli, aké väzby na statusoch vznikajú. Ak už skutoční novinári využívajú príspevky zo sociálnych sietí, redakcia vykonáva konečnú kontrolu vo svojom záujme ako aj v záujme svojich čitateľov.

 Novinári využívajú pri výkone svojho povolania určité privilégiá, jedným z nich je napríklad neobmedzená účasť na tlačových konferenciách, či už sú to tlačovky vlády, politických strán alebo športových klubov. To samozrejme pre ľudí, ktorí na tieto siete iba prispievajú, neplatí. Práve v tom je najväčší kvalitatívny rozdiel. 

Ako jednu z najčastejších otázok, ktorú študenti profesorovi Duchkowitschovi kladú, uviedol: „Ako treba zaobchádzať so statusmi, z ktorých máme pocit, že by mohli predstavovať ohrozenie demokracie?“ 

V Rakúsku zaznieva horlivá debata na tému anonymita na sieti a nie iba na politickej úrovni. Otázka, či anonymné komentáre predstavujú v súčasnosti problém, sa podľa profesora nedala zodpovedať bez pochýb. Podľa neho sú totiž faktory, ktoré zohrávajú rolu pre otvorenosť týchto statusov ako vek, pohlavie či vzdelanie, málo preskúmané. Skepticizmus prejavil najmä v otázke vzdelania. 

„Väčšinou je otázka vzdelania formulovaná do roviny základného, stredného, vysokého či univerzitného vzdelania. Z toho vysoké/univerzitné vzdelanie je najvyššie. No ja o tom pochybujem, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým je, že je dôležité, čo daný jednotlivec študoval. Druhým, že ku vzdelávaniu patrí i vzdelávanie srdca a nielen obohatené vedomosti. Je dôležité byť si vedomý svojej úlohy v spoločnosti, až ku láske k svojmu blížnemu.“