Prieskum: Problémom v dištančnom vzdelávaní je socializácia detí, tvrdia rodičia
Ako pomerne vážny dôsledok dištančného vzdelávania sa ukazuje aj nízka motivácia učiť sa či lenivosť detí.
Bratislava 8. apríla (TASR) - Najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní detí na druhom stupni základných škôl je chýbajúci kolektív. Absentujúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi či osamelosť dieťaťa označilo za veľký alebo skôr veľký problém 78 percent rodičov. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý vo štvrtok predstavili počas tlačovej konferencie.
S deficitmi v socializácii detí súvisí aj problém s chýbajúcim osobným kontaktom s učiteľmi. Jeho naliehavosť si uvedomujú viac ako dve tretiny rodičov (69 percent). Takmer rovnaká časť z nich (68 percent) považuje za problém aj stratu návykov a zmenu denného režimu dieťaťa - denný návyk chodiť do školy, pravidelnosť vstávania a denných rituálov, plnenie bežných denných povinností a podobne. Ako pomerne vážny dôsledok dištančného vzdelávania sa ukazuje aj nízka motivácia učiť sa či lenivosť detí. Za veľký alebo skôr veľký problém to označilo šesť z desiatich rodičov.
Za vnímaním naliehavosti problémov dištančného vzdelávania rodičmi možno podľa analytika IVO Mariána Velšica vidieť dva faktory. "Prvý z nich je faktor socializácie, ktorý je sýtený takými problémami ako chýbajúci kolektív, absencia mimoškolských aktivít, chýbajúci kontakt s učiteľom a prílišné vysedávanie detí pred počítačom. Druhým je faktor vzdelávania. Ten je naopak sýtený problémami, ktoré súvisia s vnútorným prežívaním vyučovacieho procesu, ako je nervozita, nesústredenosť, podráždenosť, problémy s učivom, nízka motivácia učiť sa, lenivosť, únava a prílišná vyťaženosť," uviedol. Ako ďalej tvrdí, napriek faktu, že ide o vnímanie problémov optikou rodičov a nie samotných detí, možno ich považovať za vážne konzekvencie dištančného vzdelávania.
Medzi problémy, ktoré sú väčšinou rodičov považované za naliehavé, patria tiež nedostatky vo výučbe cez internet (58 percent). Rodičia si uvedomujú aj zdravotné riziká spojené s dištančným vzdelávaním. Viac ako polovica (57 percent) poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy ich detí. O čosi nižšiu naliehavosť majú problémy priamo súvisiace s učením: nervozita, nesústredenosť, podráždenosť (46 percent), problémy s učivom ako nepochopenie učiva, neschopnosť samostatne riešiť úlohy (44 percent), únava či prílišná vyťaženosť, vyplývajúca z množstva úloh, projektov, nedostatku času na oddych, zábavu (40 percent). Naopak, výrazne prevažuje názor (72 percent), že v dištančnom vzdelávaní nie je zásadný problém zhoršenie výsledkov, respektíve známok.
Na strane rodičov je zasa najväčším problémom väčšia záťaž spôsobená potrebou asistencie pri vyučovaní, úlohách, technických problémoch, koordináciou so zamestnaním či výpadkami v zamestnaní. Uvádza ju šesť z desiatich opýtaných. Pre takmer polovicu rodičov je veľkým alebo skôr veľkým problémom zabezpečenie technického vybavenia pre dieťa alebo riešenie problémov s fungovaním techniky.
Prieskum pre IVO realizovala agentúra FOCUS na vzorke 601 rodičov, ktorých dieťa navštevuje druhý stupeň základnej školy alebo osemročného gymnázia v termíne od 12. do 17. februára.