Chcete študovať psychológiu?

Foto: Archív Lucie Roštekovej

Bánovce nad Bebravou 08.04.2021 (Skolske.sk)

Maturanti stoja pred otázkou, čo si vybrať z ponúkaného množstva študijných odborov. Niektorí majú v tom jasno, odmalička vedeli, čím chcú byť. Ostáva im už len vybrať si správnu školu. Výber tých druhých ovplyvňuje viac faktorov.

Niektorí sa rozhodujú podľa záujmov, iní podľa predpokladov. Mnohých ovplyvnila profesia rodičov alebo kamaráti, a tí, ktorí po škole nechcú zostať bez práce, vyberajú si podľa požiadaviek trhu. Sú aj takí, čo sa nevedia rozhodnúť medzi dvoma odbormi, preto študujú oba súčasne. Ale je aj dosť tých, ktorí postavia svoj výber na lukratívnosti odboru. A psychológia tiež patrí k obľúbeným.

Tento rozhovor vám priblíži psychológiu ako študijný smer a dozviete sa aj to, kde sa s profesiou psychológa dá v živote uplatniť. Možno práve vám poradí psychologička Lucia Rošteková.

Lucia, začnime od vás. Ste psychologička, je to len vaše zamestnanie alebo aj poslanie?

Psychológia patrí medzi povolania, ktoré si vyžadujú celého človeka. Treba jej obetovať veľa mimopracovného času, neustále sa vzdelávať bez ohľadu na to, či sa vám investícia finančne vráti; idete do toho, lebo viete, že budete vedieť kompetentnejšie vykonávať svoju prácu. A kto chce túto prácu vykonávať s radosťou, určite ju chápe ako svoje poslanie, je s ňou zžitý aj v osobnom živote. Aspoň ja to tak cítim. Psychológia je stále vo mne, pri mne, okolo mňa. Je to oblasť, ktorá sa nedá zo života vynechať, keďže ľuďmi a “psyché” sme dennodenne obklopení. Neznamená to však, že od práce sa nedá oddeliť osobný život. Je to náročnejšie, chce to možno aj tréning, aby človek nevyhorel, ale nie je to nemožné. Takže byť psychológom je oveľa viac poslaním než zamestnaním.

Prečo práve psychológia? Kto alebo čo vás pri výbere ovplyvnilo?

U mňa to bola okrem samotného záujmu o psychológiu z veľkej časti aj vylučovacia metóda, čiže matematika nie, chémia nie, jazyky nie... Pravda je, že som nemala celkom jasnú predstavu, kde, v akej oblasti sa ako psychológ budem vedieť uplatniť. Žiadneho psychológa, ktorý by vykonával svoju činnosť na plný úväzok, som nepoznala. Rodičia mi odporúčali štúdium odboru s istejším uplatnením, ekonómiu alebo učiteľstvo. Nakoniec mi otec povedal: „ Keď si potom nájdeš uplatnenie, študuj pre mňa za mňa aj psychológiu.“ Asi som to aj potrebovala počuť, bolo to oslobodzujúce a zároveň výzva k zodpovednému správaniu pri výbere. Teraz v rámci kariérneho poradenstva odporúčam stredoškolákom spoznať čo najlepšie povolania a profesie, o ktoré sa zaujímajú. Stráviť niekoľko rokov štúdia niečím, čo mi napokon neprinesie úžitok, môžu sami považovať za priveľkú stratu času. Svoje rozhodnutie neľutujem, hoci keby som bola ešte raz v situácii pred posielaním prihlášok, možno by som sa rozhodla inak.

O štúdium psychológie je najmä medzi dievčatami stále veľký záujem. Čo odkážete tým, ktorí chcú kráčať vo vašich šľapajach?

Ako som už povedala, snažiť sa spoznať povolanie psychológa vo všetkých jeho podobách a možnostiach, uvedomiť si, že dnes je nielen veľký záujem o psychológiu, ale že ročne absolvuje jednoodborovú psychológiu niekoľko desiatok psychológov, čiže je to veľká konkurencia. Navyše, v štúdiu je nevyhnutné pokračovať aj po ukončení vysokej školy. Treba rozlíšiť, či chcem študovať psychológiu z čisto osobného záujmu, či si viem predstaviť, že denne za mnou prichádzajú ľudia s osobnými problémami a mojou náplňou práce je pomôcť im. Poznatky zo psychológie sa využívajú v mnohých oblastiach života, tak osobných ako pracovných. Psychológiu majú zahrnutú v študijných programoch zdravotnícki pracovníci, učitelia, manažéri, snáď všetky profesie, ktoré v sebe zahŕňajú prácu s ľuďmi. Takže štúdium jednoodborovej psychológie nemusí byť riešením pre každého, kto sa o ňu zaujíma, ak ho zároveň baví aj niečo iné.

Kde všade sa môže človek uplatniť s psychológiou?

Psychológia v praxi je u nás na Slovensku rozdelená na školskú, poradenskú, pracovnú a klinickú. Sú to oblasti, v ktorých si možno urobiť atestáciu, a tak získať licenciu na výkon samostatného povolania, čo znamená otvoriť si vlastnú prax. Podmienkou získania licencie je absolvovanie jednoodborového päťročného štúdia psychológie, prax v zdravotníctve, prax v danom odbore, štvor až päťročné atestačné štúdium a jeho úspešné absolvovanie, registrácia v Slovenskej komore psychológov. Bez licencie sa dá zamestnať vo všetkých uvedených oblastiach, ale napríklad v oblasti pracovnej psychológie je náročnejšie nájsť si zamestnanie než v oblasti školstva či poradenstva. Mnohé školy už zamestnávajú psychológov na polovičný či plný úväzok. V súčasnosti školských psychológov prijíma čoraz viac škôl. Môžu o nich požiadať a zamestnať ich cez národný projekt. Okrem toho sú tu poradne - pozície v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, obe centrá pracujú v oblasti školstva, ďalej sú to pozície na úradoch práce v oblasti poradenstva pre páry a rodinu (bývalé manželské poradne). V klinickej oblasti sú to pozície na psychiatrických oddeleniach, v denných stacionároch, v liečebniach, vo väzniciach, v rôznych neziskových organizáciách, nízkoprahových zariadeniach. Pracovný psychológ pracuje zväčša u súkromných zamestnávateľov, vo väčších firmách, väčšinou zahraničných, alebo v pracovnej zdravotnej službe. 

A nakoniec vám vleziem trošku do súkromia. Aj váš manžel je psychológ. Nie je psychológia aj témou domácich rozhovorov? A keď už, myslíte, že je to pre profesiu aj pre manželstvo výhoda?

​​​​​​​Psychológiu máme na dennom poriadku, pretože riešime výchovu svojich detí, a vidíme, čo z ktorej teórie na ne platí a čo nie, riešime drobné denné spory, aj náš vlastný vzťah. Napriek tomu, že teoreticky vieme, čo a ako by sa malo, vidíme, že automaticky to nejde, je potrebné sa učiť. Každý deň. Ako v akomkoľvek inom manželstve. Či je to výhoda, neviem, skôr možno ťarcha, a to z toho uhla pohľadu, že očakávam, že sa v každej náročnej situácii zachová ako psychológ, ktorý vie, čo by mal povedať/urobiť, a nie ako obyčajný človek, ktorý podlieha svojim slabostiam ako ktokoľvek iný.

​​​​​​​Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou