Autor textu: Mária Škultétyová
02.04.2021

Veľkonočné zvyky zo Kšinnej

Zvyky  a povery sprevádzali našich predkov  počas celého Veľkého týždňa. Začínal  sa Kvetnou nedeľou.

Ilustračná snímka, FOTO TASR/AP

Bánovce nad Bebravou 02.04.2021 (Skolske.sk)

Kvetná nedeľa

Na  Kvetnú nedeľu dievčence vynášali Morenu. Zhotovili ju zo slamy a obliekli pekne do kroja. S Morenou chodili  po dedine a spievali:

Kvetná ňeďeľa,
kďes kľúče poďela?
Dala som, dala svätému Jánu,
abi otvoreu  zeľenú bránu.
 
Predaj, manka, Srnuľu,
kúp mi sukňu zeľenú,
čo sa buďem vrťjevať,
do kostola choďjevať
každú božú ňeďeľu.
 
Vrťela bi sa, ňemám koľesa,
tancuvala bi, aľe som bosá.
Vajco, vajco ľebo dve,
na krašľice obidve.
 
Ňedajťe nám dlho stáť,
buďeme vám strechi trásť
a pod nohi stlať.
 
V každom dome dostali vajíčka  na krašlice; u rodiny viac, u cudzích jedno lebo dve. Nakoniec na hornom konci Morenu zapálili, hodili ju do potoka a utekali vedľa neho až na dolný koniec. Takto sa rozlúčili so zimou a privítali jar.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok sa chodili dievčence umývať do potoka a česať pod vŕbu. Verili, že  potom budú celý rok  svieže a že im narastú dlhé vlasy. Chlapci nosili dievčencom mravce do komôrky, kde spávali. Aby ich vyštípali a  boli zdravé. Zlomyseľní ich doniesli dievčaťu, ktoré ich nechcelo.
Varilo sa zelené; prívarok z mladej žihľavy,  fazuľa a makové slíže. Tento zvyk mal zabezpečiť bohatú úrodu na poli. Celý obed musela gazdiná uvariť len na jednej náruči dreva, preto si naložila toľko, koľko sa jej do náruče zmestilo.

Kedysi na Zelený štvrtok bývala konfirmácia. U evanjelikov je to slávnosť potvrdenia krstnej zmluvy a vyznania osobnej zmluvy o viere u trinásť- štrnásťročných a ich prijatie medzi dospelých členov cirkvi.

Veľký piatok

Veľký piatok bol najväčším evanjelickým sviatkom a dňom najväčšieho pôstu. Varilo sa hríbové jedlo; hríby nakyslo alebo s kapustou a súkané slíže s makom, alebo orechmi. Žiadna práca sa nerobila, opatril sa len dobytok. Gazda dával v tento deň odmenu svojim paholkom.

Biela sobota

Na Bielu sobotu gazdiné bielili izby, upratovali, varili údené mäso a klobásy na pondelok. Piekli sa kysnuté koláče: orechovníky, makovníky a calta. V sobotu sa ešte mäso nejedlo. Dievčatá chystali krašlice.  Vajíčka farbili v cibuľových šupkách a vyškrabkávali na ne jednoduché vzory:  ornamenty, rozmajrínky, baburiatka.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu sa svätilo. Prvý raz po dlhom pôste sa jedlo mäso.  Varila sa slepačia polievka a bravčové v kapuste.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok od skorého rána chodili chlapci v krojoch s harmonikou a spevom  po dedine. Vošli do každého domu, kde boli dievky, a na dvore ich obliali vedrom vody. V Kšinnej sa nešibalo, korbáč a zvyk šibať tu nemali. Ak sa dievka schovala a nenašli ju, “schytala“ to gazdiná. Dievčence, ktoré bývali pri potoku, vykúpali priamo v ňom. Kúpačov v každom dome pohostili pálenkou, údeným mäsom s chrenom a koláčmi. Večer bola v krčme muzika. Dievky priniesli v košíku krašlice a tam odmenili kúpačov. Pre toho svojho mali prichystané najkrajšie vajíčko.
Od polovice minulého storočia muziky bývali už v nedeľu a rovno z muziky mládenci išli oblievať.

Slovo na záver

V tomto  príspevku som vychádzala zo spomienok mojej mamičky Zuzany Baškovej a z  rozprávania Jozefa Hadviga, vedúceho folklórnej skupiny Bukovina v Kšinnej.
 
 
 
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou

Čo treba vedieť o koronavíruse

Apríl 2021

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
Napíšte nám [email protected]