Analytik: Pozitívom je, že sa nezrušil plán povinnej predškolskej prípravy
Za najväčšiu zmenu v školstve analytik považuje to, že ministerstvo pod vedením Branislava Gröhlinga výrazne zlepšilo marketingovú komunikáciu.
Bratislava 16. marca (TASR) - Najciteľnejšou zmenou vedenia rezortu školstva po prvom roku je, že nezrušilo pôvodný plán začať s povinnou predškolskou prípravou od školského roka 2021/2022. Pre TASR to v hodnotení prvého roku vlády uviedol analytik Juraj Čokyna, ktorý v minulosti pôsobil v Inštitúte vzdelávacej politiky. Podotkol, že v desiatkach obcí to naráža na neexistujúce kapacity a voľné miesta v materských školách. Ako tvrdí, ide o veľmi ambiciózny plán a dúfa, že sa neskončí tým, že z materských škôl budú vytlačené mladšie ako päťročné deti.
Okrem toho podľa slov Čokynu od marca 2020 dokázalo vedenie ministerstva školstva vyčleniť z vlastných zdrojov takmer 30 miliónov eur na rôzne opatrenia. "Veľmi dôležitou bola tiež zmena na čele Štátneho pedagogického ústavu, kam minister dokázal priviesť Miroslavu Hapalovú. Pod jej vedením sa rozbehli napríklad dôležité zmeny v školskom kurikule, čo je obzvlášť dôležité v súvislosti s riešením dosahu pandémie na školské výsledky detí," uviedol Čokyna. Pozitívnou myšlienkou tiež bolo zavedenie letných škôl.
Za najväčšiu zmenu v školstve analytik považuje to, že ministerstvo pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) výrazne zlepšilo marketingovú komunikáciu.
Za negatívum považuje Čokyna situáciu v súvislosti so zatváraním škôl a ich následným usmernením. "Napriek tomu, že väčšina škôl požadovala jasné a záväzné usmernenia, z ministerstva väčšinou chodili len všeobecné odporúčania a reči o tom, ako je každá škola iná a preto majú mať slobodu v tom, čo a ako budú robiť. Nezohľadňoval sa pri tom fakt, že niektoré typy škôl potrebujú zásadnejšiu podporu, aby mohli do vyučovania plnohodnotne zapojiť všetkých svojich žiakov," uviedol analytik. Ako poukázal, tretina z vyššie spomenutých 30 miliónov eur išla na opatrenia týkajúce sa problémov v dištančnej výučbe. "Výsledkom je, že len v prvej vlne sa odhadom 52.000 detí do výučby nezapájalo vôbec a odhadom 128.000 detí sa neučilo prostredníctvom internetu. Tieto čísla mohli byť násobne nižšie, ak by ministerstvo reagovalo včas, respektíve ak by vôbec reagovalo," poznamenal.
Veľmi neskoro tiež podľa Čokynu prišiel postoj, že školy by sa naozaj nemali zatvárať hneď, keď rastie krivka nakazených novým koronavírusom. "Zistili sme tiež, že keď už raz školy zatvoríme, len veľmi ťažko sa nám darí vyučovanie reštartovať. Raz sme sa o to pokúsili v decembri 2020, druhýkrát vo februári. Výsledkom je, že na prvý stupeň dnes chodí necelá polovica žiakov, druhý stupeň je pre väčšinu detí zatvorený, stredoškoláci tento školský rok videli učiteľov a spolužiakov päť týždňov. Zodpovednosť sme hodili na samosprávy a rodičov, nevieme, kde deti nechodia do školy, lebo nemajú prístup k testovaniu, a poriadne nevieme ani to, koľko škôl je vôbec otvorených, a už vôbec nie to, do akej miery vlastne v školách dochádza ku komunitnému šíreniu nákazy," dodal Čokyna. Ako uzavrel "je to jeden veľký chaos, ktorému sa dalo lepším riadením vyhnúť".