V rámci projektu VZDUŠNÉ ZÁMKY Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch odvysielalo online prednášku na tému "Život na šľachtickom dvore", ktorá bola krátkym prierezom panovania, reforiem i životných udalostí Márie Terézie. Ako uhorská a česká kráľovná bola Mária Terézia považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov z Habsburského rodu.
Po prevzatí moci po svojom zosnulom otcovi vymenila všetkých jeho doterajších poradcov, nakoľko títo neboli dostatočne vzdelaní a nahradila ich odborne zdatnejšími. Vďaka tomu sa jej podarilo niekoľko dôležitých reforiem – daňová reforma pomohla zvýšiť štátne príjmy, v rámci modernizácie armády zmenila spôsob a taktiku výcviku, zriadila vojenskú akadémiu, ktorá mala za cieľ zvyšovať profesionalitu dôstojníkov, nariadila nosenie uniforiem, pravidelné vyplácanie žoldu či možnosť udelenia dovolenky. V oblasti hospodárskych reforiem bol v roku 1767 vydaný Tereziánsky urbár, ktorým sa zlepšilo postavenie poddaných. Školská reforma znamenala vzdelanie pre každé dieťa na území habsburskej monarchie bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. Bola zavedená povinná šesťročná školská dochádzka, začalo sa budovanie škôl, deti mali vedieť čítať, písať a počítať, čo malo byť základom všeobecnej vzdelanosti. Trendom sa stalo zvyšovanie vzdelania, aby všetky štátne úrady mali kvalifikovaných úradníkov.
V ďalšej časti prednášky sa hovorilo o obchodných aktivitách manžela Márie Terézie Františka Lotrinského i o budovaní karanténnych staníc v období morovej epidémie, ktorá sa vyskytla v prvej polovici 18. storočia.
Samostatná časť prednášky bola venovaná rodinnému zázemiu panovníčky – výchove jej detí, zdravotnej starostlivosti, ich vzdelaniu, jazykovým znalostiam i výberu budúcich manželských partnerov. Svojim deťom chcela zaistiť moc habsbursko-lotrinského rodu a ich manželstvami posilniť jeho vplyv v Európe.
Po manželovej smrti v roku 1765 sa stala cisárovnou a tento titul spoločne zdieľala so svojím synom Jozefom. Mária Terézia bola žena s veľkými ambíciami, mala potenciál vykonať množstvo vecí, bola rozhľadená a vzdelaná. Vládla 40 rokov, čo bolo dosť času na vykonanie mnohých reforiem i na zlepšenie života obyvateľov. Napriek smútku za svojím manželom venovala sa všetkým politickým a spoločenským činnostiam, ktoré súviseli s jej panovaním.
Prednášku prezentovala jej autorka, pracovníčka Historického ústavu SAV PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.