Študenti radia: Ako si zachovať efektivitu v lockdowne a nepodliehať úzkostiam
Čo teda môžeme robiť, aby sa nám doma za zavretými dverami študovalo a žilo lepšie? Tu sú tipy od študentiek z programu Nádvorie Kampus.
Trnava 11.02.2021 (Skolske.sk)
Zatvorené školy a zákaz vychádzania sa v posledných mesiacoch prudko prejavuje na psychike a efektivite školákov aj študentov. Počet detí s depresiou sa počas lockdownu zvýšil až o tretinu. Zachovať si pohodu, sústredenosť a výkonnosť v tomto období nie je jednoduché pre deti ani dospelých. Ako sa o to pokúsiť nám prezradili študentky z mentoringového programu Nádvorie Kampus.
Začiatkom februára Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zverejnilo znepokojivé štatistiky týkajúce sa nárastu depresívnych syndrómov u detí do 18 rokov až o tretinu. Dôvodom je práve zákaz vychádzania a zatvorené školy. Ďalšie poznatky, ktoré zozbieral rezort od odborníkov na duševné zdravie, hovoria o tom, že polovica detí, ktoré sa učia dištančne, má s touto formou vzdelávania problém. Odborníci tiež upozorňujú na to, že sa u detí zhoršuje ich školská výkonnosť, znižuje sa pozornosť, kognitívne schopnosti, pamäť aj logické myslenie. Podobne sú na tom aj starší študenti stredných a vysokých škôl.
„Cítim, že počas lockdownu mi začala veľmi klesať motivácia. Je ťažšie si sadnúť k veciam. Som zvyknutá na neustály pohyb: prednášky, práca, stretnutia s novými ľuďmi, kultúrny život. Teraz je všetko online. Najviac mi asi vadí to, že okolo mňa sa skoro vôbec nemení prostredie,“ hovorí študentka masmediálnej komunikácie a účastníčka programu Nádvorie Kampus Anna Siedykh.
Podobne to vníma jej spolubývajúca, študentka európskych štúdií a politík Monika Kmeťová: „Najviac zo všetkého mi chýba rozmanitosť, ktorá sa zo života za posledný rok vytratila. Stratili sme veľkú časť slobody rozhodovať sa o tom čo budeme robiť, kde, s kým a ako. Vytráca sa fyzický kontakt s kultúrou, s dobrodružstvami, so svetom, ktorý je nás všetkých. Mrzí ma tiež polarizácia spoločnosti a frustrácia, ktorú odvšadiaľ cítiť."
V podobnom duchu hodnotí situáciu študentka marketingovej komunikácie Laura Dimová: „Najťažšia v tomto období je pre mňa rozhodne dištančná výučba, ktorá nespĺňa kvality prezenčnej a chýba v nej socializácia. Veľmi podstatným negatívom je tiež to, ako nám koronavírus zasahuje do nášho programu, no snažíme sa tomu prispôsobiť a sme vďačné za to, čo nám koordinátori programu Nádvorie Kampus napriek tomu vedia pripraviť.“
Nie všetci študenti však majú to šťastie prežiť lockdown s kamarátmi alebo spolužiakmi na internáte či spoločnom byte. Čo teda môžeme robiť, aby sa nám doma za zavretými dverami študovalo a žilo lepšie? Tu sú tipy od študentiek z programu Nádvorie Kampus.
Meniť prostredie a tešiť sa z maličkostí (Anna Siedykh)
Najviac mi pomáha meniť prostredie. Idem pracovať do coworkingu alebo študovať do obývačky či inej izby. Pomáhajú mi aj prechádzky. Podľa mňa dôležitým je aj plánovanie a rozvrh. Nezabúdajte tiež na prestávky a maličkosti, ktoré vás robia šťastnými. Ja napríklad rada trávim čas s knihou, pustím si obľúbenú hudbu alebo literárny podcast, uvarím pre seba a spolubývajúce večeru.
Diár ako motivátor a organizátor (Laura Dimová):
Mojim najväčším kamarátom je môj diár. Nešla by som bez neho ani na krok a neviem si bez neho predstaviť žiaden pracovný či školský deň a to aj počas lockdownu. Keď mám toho veľa a potrebujem sa koncentrovať, naplánujem si svoje činnosti do diára a potom sa ho držím. Je skvelé si ho aj personalizovať, napríklad ja si doň denne pridávam aj kolónku na to, či som si vzala lieky, prečítala knihu alebo napísala denník. Takto na nič nezabudnem a spätne viem svoj mesiac zhodnotiť. Pomáha mi aj v týchto online časoch, človek sa aspoň trochu cíti produktívne. Som veľmi rada, že môžem tráviť čas na Kampuse spolu s dievčatami, pretože čoraz viac vnímam, ako je mojim ostatným kamarátom samým doma už priúzko. Trávia množstvo času na jednom mieste s minimálnou socializáciou. Máme veľké šťastie, že sme tu spolu, jedna pre druhú.
Šport, poriadok a socializácia hoci aj na diaľku (Monika Kmeťová)
Efektivita nie je niečo, čo by pre mňa charakterizovalo uplynulé mesiace. Napriek tomu sa ale učím vytvárať si rutinu, zvyk – to mi pomáha úplne sa neopúšťať ale ako tak fungovať. Napríklad sa mi prvýkrát v živote podarilo udržať si svoje behacie obdobie na niekoľko mesiacov. Beh je zároveň aj veľmi dobrá psychohygiena. Čo sa týka prostredia a fungovania v ňom, je pre mňa veľmi dôležité, aby okolo mňa bol poriadok a čistota, pomáha mi to byť v pokoji a sústrediť sa na podstatné veci. Zároveň mám problém s hlukom. Keď potrebujem pracovať alebo študovať potrebujem to robiť v tichosti. No nie vždy sa to dá, keďže nás je doma veľa – vtedy mi veľmi pomáha pustiť si do slúchadiel relaxačnú hudbu, takú ktorú počúvate napríklad, keď idete na masáž alebo alfa vlny, ktoré upokojujú moju myseľ a nechajú ju sústrediť sa na prácu. Zároveň je dôležité nezabudnúť aj na komunitu, vďaka ktorej sa veci znášajú lepšie, ako keby bol človek úplne sám - v Trnave je to pre mňa Kampus, doma na východe je to pre mňa moja veľká rodina. Mne osobne síce chýba veľa vecí, najviac asi moji kamaráti, no na druhú stranu mi pandémia priniesla aj čas len tak byť, objavovať premýšľať nad vecami, hľadať nové koníčky, objavovať prírodu v okolí,..
Rutiny a okuliare s modrým sklom (Soňa Mikulášová)
Knižnice sú zatvorené a ja som človek, ktorý pri PC neobsedí veľmi dlho. Veľmi mi v tom pomohol vianočný darček od môjho brata - okuliare s modrým sklom na obrazovku, ktoré chránia oči a predchádzajú bolestiam hlavy. Okrem toho, často sa snažím chodiť do prírody a nastaviť si režim/ dennú rutinu - chodiť spať v približne rovnaký čas, vstávať v približne rovnaký čas. Ráno si upratať, vyvetrať izbu. Ja som sa naučila pred raňajkami 15 minútovú veľmi ľahkú jogu a tiež pred spaním. Plus treba chodiť von, ak nie každý deň tak aspoň raz za dva dni, aj keby to bola len okľuka po ceste do potravín, či lekárne. Prehnaná rutina však môže byť aj kontraproduktívna. Vtedy urobím presný opak, teda niečo mimo nej. Idem na dlhšie do prírody, večer si namiesto učenia pozriem film, alebo robím nejakú kreatívnu činnosť (kresliť, písať, to veľmi pomáha!) A byť v kontakte s ľuďmi ako sa dá, doma sa snažiť rozprávať a s ostatnými na diaľku cez videohovor.
Knihy, pohyb a byť vďačný aj za maličkosti (Zuzana Sidorová)
Tieto dni, ktoré mi pripadajú neskutočné dlhé sa občas zlievajú do jedného. Aby som aj napriek situácií ostala v psychickej pohode, snažím sa zamestnávať si svoju myseľ čítaním kníh, povinnou prechádzkou či potešením sa z malých vecí ako je šálka kávy ráno v coworkingu alebo cesta do pekárne po čerstvý chlieb. Skutočnou podporou sú pre mňa dievčatá, ktoré napriek situácií na Kampuse ostali. Ak sa necítim dobre alebo ma niečo trápi viem, že sa mám s kým o mojich pocitoch rozprávať. Pomáha mi aj pohyb v podobe 30 minútových prechádzok počas ktorých si viem hlavu prevetrať a prísť na iné myšlienky. Tiež ma vedia motivovať moje spolubývajúce, ktoré pracujú home office alebo sa vzdelávajú. Ak ste so správnymi ľuďmi správne veci sa na vás nalepia.
Vyhradené miesto na prácu a režim (Zuzana Fajta, koordinátorka programu Nádvorie Kampus)
Posledné dva mesiace som vyskúšala model, na ktorý som bola zvyknutá ešte z čias svojho "freelance" obdobia, a to je práca z domu. Poviem to tak ako to cítim, nie je to dobré! Som človek, ktorý potrebuje ráno vstať a ísť do práce, obliecť sa, prejsť, mať vlastný stôl, dedikovaný čas a priestor na prácu. To sa v domácnosti trošku stráca, ale pracujem s tým. Každé ráno vstávam v podobnú dobu, niekoľko krát do týždňa o 7.00 cvičím, potom raňajkujeme a od 9.00 už pracujeme. Oblečení, pekne za stolom, s kávičkou. Nie je to ideálne, ale dá sa.