Mojich 3672 hodín
úvaha
Dnes sa zamyslím nad mojou cestou počas uplynulých piatich mesiacov.
Päť mesiacov! Niekto povie: "Veď to nie je ani pol rok!"
Pre niekoho možno málo, pre iného veľa.
Päť mesiacov, to je 153 dní – to je dosť! Ale 3672 hodín?
Tak to už je poriadne číslo... a to nevravím ešte ani o minútach. Pritom sám dobre viem, že niektorá minúta mi trvá večnosť. Moje telo a moja duša práve prežili 3672 hodín. Aké boli?
Niektoré boli úžasné – tie, ktoré som sladko prespal, ponorený v snoch o StarStable. Krásne boli aj tie o víkendoch uprostred týždňa. Ranné rozlúčky boli kruté. Kruté boli aj denné mory, ktoré mi spôsobovala malá ikonka na mobile – zelené E. Čítať ju bol pre mňa čistý horor... a ešte keď ju čítala mama! Dialógy, ktoré som potom s mamou viedol, končili fiaskom. Musím napísať, niežeby si ma táto ikonka nejako zvlášť získala, no venoval som jej priveľa času.
Viete si to predstaviť? Nemať ju rád a predsa sa na ňu pozerať. Získal som dar vernosti. Zbadal som na sebe, že mi v poslednej dobe chýba zošit. Ten klasický – tých niekoľko papierov spojených spinkou. Tak rád som poznámky v nich dopĺňal komiksami. Obávam sa o túto svoju zručnosť v "online" dobe.
No neviem, ale zdá sa mi, že sa viac snažím učiť. Dokonca aj matiku beriem vážne! Začíname si tykať.
Som lepší? Ale áno! Rád žijem (spánok sa počíta – keď spím, tiež žijem). Mama hovorí, že sa viem ospravedlniť, že sa neurážam... a môžem sa pri mame? Dá sa to pri mame? Dá, ale ja nechcem... riskovať! Isté veci sa u mňa nezmenili: kone mám stále rád (aj keď niekedy medzi ne patrím).
Počas týchto 3672 hodín som sám seba aj prekvapil: doma sám pekne upracem, prestriem stôl, vyvesím prádlo, som milý k sestre. No nazdar! Pípla ikonka zelené E – končím s písaním, to sa nedá!
Občianska: Výborne, David! – Päť mesiacov a ja ten Edupage nakoniec budem mať rád!
David Stareček (14 rokov)
ZŠ Námestie mladosti 1, ZA