Zajtrajší deň je žiakom dnešného (Publilius Syrus)
O škole, v ktorej sa neznámkuje, nie sú v nej lavice, nepoužívajú sa ťaháky.
Bánovce nad Bebravou 01.02.2021 (Skolske.sk)
Každý raz príde na to, že okrem školy, kde dostával známky, je ešte iná škola. Taká, v ktorej sa neznámkuje, nie sú v nej lavice, nepoužívajú sa ťaháky. Škola, kde sme večnými žiakmi a kde zajtrajší deň je žiakom dnešného. Tou školou je sám život.
V žiadnom rebríčku hodnotenia som ju nenašla. Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je najlepšia a najťažšia zo všetkých. Samozrejme, že som to vedela aj predtým. A viem to aj dnes, pretože sa denne presviedčam, aké náročné je zvládať život tak, aby sme boli so sebou spokojní. Lebo prechádzať z ročníka do ročníka len tak-tak, to nikoho nectí. Od života dostávame úlohy, aké sme v škole neriešili, pripravuje nám situácie, s ktorými sme nerátali. Preveruje naše schopnosti, silu, skúša trpezlivosť a vytrvalosť, odhaľuje naše charaktery. Kým v známkovacej škole dostaneme za podvádzanie alebo klamstvo poznámku, za podvádzanie v živote, ak nám na to prídu, tvrdo zaplatíme. Tu nedostaneme poznámku, že žiak podvádzal. Za podvádzanie v živote platíme najtvrdšou menou: stratou cti, povesti, stratou mena a obrovskou hanbou.
Sme ako malé dieťa. Aj ono odmalička prechádza touto školou. Musí sa popáliť, aby pri slovíčku žiža, pa, nono bolo opatrné. Aby si už viac nepopálilo zvedavý prštek. Človek sa popáli preto, aby zmúdrel. Popáleniny bolia, ale naučia. Keď niekomu veríte a oklame vás, pamätáte si to a druhý raz si dáte lepší pozor; nie iba na klamára, aj na iných. Na podrazy a sklamania sa ťažko zabúda; ak sa na to vôbec dá kedy zabudnúť. A keď raz prídete na to, že vo svojej prostoduchosti a priamočiarosti poviete to, čo si myslíte, a z ľudí si spravíte nepriateľov, potom si už dávate pozor a s pravdou a úprimnosťou narábate opatrne. Lebo veď pre pravdu sa ľudia najviac hnevajú.
V škole života vznikajú pravdivé a múdre poučky o všeličom. O pravde, o klamstve, o ľuďoch a pýche, o skromnosti, o živote, o práci... Niektoré poznáme naspamäť, na iné, ak sme pozorní žiaci, aj sami prídeme.
Poznáte to, že starší ľudia nie sú múdrejší, ale skúsenejší. Práve skúsenosti sú v škole života hlavným predmetom. Ak sa z nich nepoučíme, potom sme zlými žiakmi, nadarmo sme drali topánky.
Pri všetkej úcte a láske k životu musím povedať, že bez známkovacej školy by sme jeho zadania zvládali ťažko. Učitelia nám nedali len vedomosti, od nich sme dostali omnoho viac. Naučili nás, že úlohy treba riešiť, aj keď sa zdá, že nemajú riešenie. Že život nie je rovnica o dvoch neznámych. Donekonečna nám opakovali, že niekedy musíme ísť až na dno svojich síl. Len si spomeňte na ich slová! Život nás preverí a oznámkuje nie od jedna po päť. V živote žiadne takéto známkovanie nebude. Ani našepkávanie, ani opisovanie úlohy nebude, musíš si, človeče, poradiť sám! A to je vlastne na tom aj dobre. Pokiaľ sme dobrí a pozorní žiaci, a mali by sme takí byť, dnes neurobíme chybu, ktorú sme urobili včera. Zajtra zas nespravíme dnešnú chybu. My sa predsa učíme na vlastných chybách. Aby sme zajtra boli múdrejší ako dnes.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou