Ďakujem za milé slová, Igor!
Dnes ráno som ďakovala dvakrát.
Bánovce nad Bebravou 25.01.2021 (Skolske.sk)
Prvé ďakujem som v raňajšej modlitbe povedala Bohu.
Poďakovala som mu zato, že som sa zobudila do nového dňa. Aj keď už len sama. Bez muža, ktorý v dobrom aj v zlom päťdesiattri rokov stál pri mne. Život má veľa podôb, je v ňom aj bolesť a smútok, ale aj radosť a krása. Ja už sa neviem dočkať, kedy budem obdivovať kvety, ruže v záhrade, cítiť ich vôňu, počuť jarný spev vtáčat, drozda na Jožkovej hruške. A neviem sa dočkať, kedy konečne vyjdem von medzi ľudí.
Druhé ďakujem som poslala mladému mužovi. Je lekár a dnes im všetci ďakujeme za prácu v prvej línii. Ale ja mám ešte jeden dôvod. Osobný.
Keď som nedávno písala článok o ocenení mojej úžasnej kolegyne Terezky Dolanovej, myslela som aj na to, že okrem vynikajúcich žiakov na bánovskom gymnáziu vychovala aj svoje rovnako úžasné dve deti: syna Igora a dcéru Natáliu. Obaja sa vybrali v otcových šľapajach, obaja sú lekári. S Natáliou som dávnejšie robila rozhovor pre Školský servis. Dnes spomeniem Igora. Lebo to druhé moje ďakujem patrí práve jemu.
Bola som mu triedna na základnej. Spomínam si na tú triedu. Boli to úžasné decká, na aké sa ani po rokoch nezabúda. Igorka si pamätám ako múdreho a rozhľadeného chlapca. Fascinoval svojimi vedomosťami, kultúrnym rozhľadom, názormi, kritickým myslením a večnými otázkami prečo. Otázky a zvedavosť žiakov ma vždy nútili ísť do hĺbky problému - vyťahovať argumenty, dokazovať a učiť aj to, čo v učebnom pláne nebolo. A to bolo dobre. Zvedaví žiaci nútia učiteľa, aby sa neustále vzdelával, aby na každé prečo vždy našiel správne preto. Ale to platí v každej profesii.
Ako zvyčajne, aj dnes ráno som si otvorila poštu. Potešil a prekvapil ma mail, ktorý odcitujem:
Vážená pani učiteľka Škultétyová,
už dlho sa Vám snažím napísať, ako veľmi rád čítam v Bánovských novinách Vaše fejtóny a pripomienky, reakcie na aktuálne dianie v meste či spoločnosti. Času máme všetci málo, ale keď náhodou mám čas , vždy si noviny na webe rozkliknem. Zaujíma ma, čo nového je v rodných Bánovciach. Odkedy píšete, teším sa hlavne na Vaše príspevky. Keď sa k niečomu vyjadrujete, je v tom cítiť veľa životných skúseností, podnetov, čo nútia zamyslieť sa, sú zrozumiteľne napísané, nie sú len kritické, neočierňujú, ale snažia sa hľadať chyby na oboch stranách a ukazujú na riešenie. Presne takto si Vás pamätám zo školských čias na Školskej 27, ako rozhľadenú a empatickú pani učiteľku, ktorá dokázala problémom nás žiakov naslúchať, chápala ich a snažila sa riešiť. No a tie fejtóny na odľahčenie veľmi zložitej situácie dnešných dní sú úplne úžasné, majú iskru a vždy precvičia mimické svaly celej tváre. Teším sa na Vaše ďalšie príspevky!
S pozdravom, Igor Dolan
Myslím, že toto vyznanie komentovať netreba. Stačí povedať len ďakujem!.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou