Bánovce nad Bebravou 23.01.2021 (Skolske.sk)
K dnešnému zamysleniu ma priviedol doktor Vladimír Krčméry. Lekár a prvý Slovák zaočkovaný proti korone. Bol známy už pred pandémiou, ale dnes sa stal pojmom. Dnes už ho pozná celé Slovensko.
Nedávno som ho počúvala v jednej televíznej debate. Moje sympatie si získal nielen svojou múdrosťou, ale aj skromným a nekonfliktným vystupovaním. Svojou ľudskosťou. Hoci sa mu v debate ušiel najmenší priestor, vo mne zanechal najsilnejší dojem. V závere vyslovil celkom prostú myšlienku: „Mali by sme viac používať dve slová: ďakujem a prosím.“
Už malé deti učíme poďakovať a poprosiť. Slová ďakujem a prosím by sme všetci mali mať vo svojej výbave. Patria do slovníka slušných ľudí. Ale občas akoby sme na to zabudli. A pritom stačí len načrieť do srdca a vysloviť ich. Slovo prosím má silu obmäkčiť niekoho. Veríme v jeho silu, keď sa s prosbou obraciame k Bohu, k ľuďom. Slovom ďakujem ďakujeme Bohu aj za to, že sme sa ráno zobudili, že sme deň prežili bez trápenia. Ďakujeme rodičom, lekárom, učiteľom, predavačke v obchode. Ďakujeme ľuďom práce. Ďakujeme za každý dobrý skutok, za každú pomoc.
Ak slová ďakujem a prosím budeme hovoriť častejšie, aj svet bude lepší.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou