Bratislava 18.01.2021 (Skolske.sk)
Odpad bol vytvorený človekom, ale už neslúži žiadnemu účelu. Má potenciál ohroziť fungujúce umelé družice i pilotované kozmické lety. Je to reálne nebezpečenstvo a na jeho eliminácii
pracuje v súčasnosti množstvo vedeckých kapacít. Mladý slovenský architekt Ivan Maťas sa rozhodol tento problém riešiť vo svojej diplomovej práci. Svoju prácu obhájil na Technickej univerzite vo Viedni a s úspechom ju prezentuje na prestížnych fórach.
Ako by vyzeralo veľké upratovanie okolo našej planéty? Robot sa navedie na správnu obežnú dráhu a vystopuje kus vesmírneho odpadu. Spustí navádzacie manévre, a keď sa priblíži, roztiahne štyri ramená a predmet chytí. Natočí sa k Zemi, odpad smerom k nej vypustí a ten sa spáli v zemskej atmosfére.Toto je približná predstava Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá chce v roku 2025 spustiť prvú misiu.
Mladému architektovi napadlo niečo iné, ako plánuje ESA, odpad by chcel recyklovať. Veľká časť z odpadu na orbite sú kovové súčiastky starých rakiet, ktoré sa dajú veľmi dobre recyklovať a znovu použiť, ušetrilo by to aj peniaze. Ivan Maťas preto uvádza: „V koncepte som teda vymyslel vesmírnu stanicu na recykláciu vesmírneho odpadu. Mal by to byť veľký hangár s ľudskou posádkou. Cieľom stanice by bolo spracovať kusy starých nefunkčných rakiet, ktoré by sa mali v hangári zošrotovať, zmenšiť a následne posielať do solárnych pecí, kde by sa pri rôznych teplotách vytriedili rôzne kovy. Tak by vznikol nový materiál, ktorý by mohli využiť roboty na tlačenie ďalších 3D štruktúr,“ hovorí Ivan Maťas. Priestor vesmírnej stanice nemôže byť príliš zaprataný technológiou, aby sa v ňom dalo pohodlne pohybovať a vykonávať ľudské potreby. Vnútro ISS alebo vesmírnej stanice MIR je dnes už takmer klaustrofobické. Kedysi, keď misie netrvali dlho, to bolo ešte v poriadku, ale dnes, keď trvajú aj rok, musia stanice vyzerať inak.
„Verím, že si prácu niekto všimne a že sa tak problematika vesmírneho odpadu dostane aj medzi širokú verejnosť,“ dodáva I. Maťas
Vesmírny odpad
Výskyt: od 160 km do 2 000 km (nízka obežná dráha)
• približne 3 500 nefunkčných satelitov
• asi 5 400 telies väčších ako 1 mZdroj: časopis ASB
• asi 34 000 telies väčších ako 10 cm
• vyše 130 miliónov telies väčších ako 1 mm
• rýchlosť úlomkov: okolo 28-tisíc km/h
Počet družíc: necelých 2 000
Zdroje:
časopis ASB, denník SME