Anketa: Aký bol rok 2020? Čo vám priniesol?
Bánovce nad Bebravou 02.01.2021 (Skolske.sk)
Bez osláv a ohňostrojov sme sa rozlúčili s rokom, ktorý do dejín vojde ako "rok korony". Spolu s pandémiou prišli aj mnohé zmeny a obmedzenia. Ako sme ich prijímali? Ako sme prežívali toto ťažké obdobie? Čo všetko nám priniesol rok, ktorý odchádza? Na toto som myslela, keď som svojim respondentom položila otázky: Aký bol rok 2020? Čo vám priniesol?
Tomáš, študent, 24 rokov:
Rok 2020 bol rokom veľkých zmien ako vo verejnom, tak aj v súkromnom živote. Najvýraznejšou udalosťou tohto roka (a to nielen na Slovensku) je podľa mňa stále prebiehajúca celosvetová pandémia, ktorú by sme mali chápať ako memento toho, že ľudstvo nie je pánom tvorstva a že má nad svetom oveľa menšiu kontrolu, než si samoľúbo zvyklo myslieť. Odhalila a zmenila mnoho v medziľudských vzťahoch, a to ako na individuálnej úrovni (niektoré vzťahy sa posilnili, iné sa rozpadli), tak aj na makroúrovni (otázku zavádzania rozličných protipandemických opatrení vnímam predovšetkým ako etickú dilemu medzi zachovaním relatívne pohodlného života pre nerizikových ľudí versus ochrana zdravia a života tých rizikových). Samozrejme, ďalšou výraznou udalosťou na Slovensku boli voľby, po ktorých si jednak zvykáme na nový a značne neštandardný štýl politiky a komunikácie zo strany najvyšších ústavných činiteľov, na druhej strane došlo k prielomom vo vyšetrovaniach viacerých politických káuz z minulosti.
V osobnom živote sa mi podarilo úspešne dokončiť prvé vysokoškolské štúdium, čo považujem za svoj najväčší úspech tohto roka. Písanie diplomovej práce bolo veľmi cennou skúsenosťou, ktorú by som doprial aj súčasnej politickej reprezentácii :)
Juraj Snopek, hlavný kontrolór dopravy na Generálnom riaditeľstve ŽSR, 56 rokov:
Na Slovensku pozitívne hodnotím zmenu politiky, aj keď, asi ako väčšina, sme si to predstavovali trochu inak. Beriem to tak, že nemôže byť všetko dokonalé. Veľmi negatívne hodnotím prístup niektorých ľudí v zložitej pandemickej situácii, keď sa všetci pasujú do roly odborníkov na všetko - virológov, infektológov, lekárov vo všetkých odboroch, záchranárov atď. Šírenie konšpirácií, ba až vyslovene bludov, je ďalšou pandémiou, ktorej dôsledky budeme ešte dlho pociťovať. A za najhoršie v tejto oblasti považujem to, že týmto bludom verí veľmi veľa učiteľov. Že k tomu skĺznu aj niektorí lekári a “lekári“ už ani nekomentujem...
V súkromí hodnotím uplynulý rok vcelku pozitívne, teším sa najmä z úspechov detí - dcéra ako právnička má pomerne slušné zamestnanie, syn ukončil štúdium urgentnej medicíny a je teraz záchranárom v Bratislave. Toho v týchto časoch neskutočne obdivujem a s otvorenými ústami počúvam, čím všetkým si záchranári prechádzajú. V závere roka som si zaobstaral z útulku veľmi veselého psíka, ktorý mi je spoločníkom v týchto ťažkých chvíľach, a vďaka nemu nesedím iba zatvorený medzi štyrmi stenami.
Terézia Dolanová, učiteľka, 61 rokov:
Najväčšou očakávanou udalosťou na Slovensku v roku 2020 podľa mňa boli voľby. Privítala som ich výsledky, myslím, že boli logickým vyústením udalostí z februára 2018, vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Aj keď všetky moje očakávania nová vláda nenaplnila, začala veľmi dôležitú očistu súdnictva a prokuratúry. Konečne začali konať všetky vyšetrovacie zložky svoju prácu tak, ako majú.
Negatívom roku 2020 na Slovensku bol koronavírus a jeho šírenie po celom svete. Že nás zasiahne pandémia v takej podobe, ako to zažívame od marca 2020, naozaj si nikto nevedel predstaviť. Pre mňa bolo najstrašnejšie obmedzenie a zákaz cestovania medzi krajinami, uzavretie hraníc od marca do polovice júna. Nemohla som sa stretnúť s rodinou môjho syna v Brne, vyobjímať si moje drahé vnúčatá. Ale vďakabohu aj za online kontakty, keby pandémia prišla pred dvadsiatimi rokmi, bolo by to strašnejšie.
Ďalším mínusom bol štýl práce učiteľov - dištančné vzdelávanie - od marca, prakticky do konca školského roku. Zo začiatku hrôza z neznámeho, neskôr nájdenie vlastných metód a postupov, ako so žiakmi v týchto podmienkach pracovať. Bolo treba zapojiť fantáziu, kreatívnosť, vynaliezavosť , všetky možnosti digitálnej techniky – takže nakoniec to pre učiteľa bolo aj prínosom, zistil, že hranice, ako pracovať so žiakmi, sa využitím digitálneho priestoru značne rozšírili.
Veľmi oceňujem prácu lekárov a všetkých zdravotníkov, ktorí v prvej línii často s nasadením vlastného zdravia a života ošetrovali pacientov. Majú môj obdiv a úctu, ich práca a odhodlanie pomáhať chorým sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi. Ani príplatkami za prácu.
Andrea Košinová, súkromná podnikateľka, 48 rokov:
Rok 2020 bol pre všetkých nezvyčajný. Strach z nepoznaného vírusu, obmedzenia, nový módny doplnok na tvári. Ľudia zistili, že môžu ísť aj do prírody a nie len do "obchoďákov".
Pre mňa osobne to bolo odlúčenie od syna na tri mesiace, pretože pracuje v zahraničí. V pracovnej oblasti neustále sledovanie nových nariadení a nezmyselných obmedzení.
Ria Gehrerová, novinárka, 28 rokov:
Pandémia zmenila množstvo vecí, ktoré som považovala za samozrejmé. Novinárov a novinárky vytlačila z redakcií domov, vzala mi možnosť ísť na stáž do Ameriky a sprevádzala ma na pohreb môjho starého otca. Novinárov donútila pracovať ešte dlhšie a intenzívnejšie ako doteraz, museli sme sledovať každý jej pohyb a vytrvalo očakávať, či sa stiahne, alebo, naopak, zosilnie. Na jednej strane bola pandémia pracovne veľmi vyčerpávajúca, na druhej strane ma vytrhla zo zažitého stereotypu a veľa ma naučila. Dodala mi odvahu presťahovať sa z bytu do rodinného domu, zistila som, že môj partner, s ktorým som strávila väčšinu roka vo dvojici, je skvelým spoločníkom, a že to nie je málo. Ukázala mi, že prechádzky a joga skvelo rozháňajú smútok a apatiu, a aj to, že mi knihy stále vedia urobiť radosť.
Anna Šimegová, lekárka, 35 rokov:
Situácia na Slovensku bola výrazne ovplyvnená celosvetovou situáciou súvisiacou s pandémiou a viac či menej sa to prenášalo aj do súkromia. Našťastie, v kruhu najbližších sa aj ťažké obdobie zvláda ľahšie.
Zuzka Slaninka, spisovateľka a novinárka, 29 rokov:
Rok 2020 považujem za úžasný. Na Slovensku i v súkromí. Dal nám všetko, čo nám mal dať. Otázne je, ako sme jeho dary a lekcie dokázali pochopiť, prijať a využiť. Myslím, že významne ovplyvnil a zmenil mnohých ľudí. Za seba môžem povedať, že bol priam transformačný a krásne poučný. Významne som sa posunula (dúfam, že vpred :D ) a som vďačná za mnohé, čo som v ňom poznala a zažila.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou