Smejeme sa na učiteľských hlodoch
Z časopisu bánovských gymnazistov.
Bánovce nad Bebravou 30.12.2020 (Skolske.sk)
Kto by nepoznal kultový film Marečku, podejte mi pero! ? Niektoré hlášky z neho priam zľudoveli. Hliník se odstěhoval do Humpolce; Plha se hlási a, samozrejme, Marečku, podejte mi pero! . Aj dnes si ich radi povieme, aj dnes sa na nich schuti zasmejeme.
Rovnako tak sa smejeme aj na hláškach z dnešnej školy. Zvlášť na tých učiteľských. Bez nich by škola nebola školou. Patria k školskému životu ako soľ na chlieb. Mnohé výroky si žiaci aj po rokoch pamätajú, stali sa kultovými hláškami. Niektorí učitelia ich na konte majú toľko, že by aj zbierku mohli vydať. Hoci sa niektoré zdajú drsnejšie, tí, čo ich vyslovili, to nemysleli vážne a decká ich tiež tak neberú. Nuž, neberme ich vážne ani my. Veď je koniec roka.
A keďže je koniec "Roka korony", radujme sa a zasmejme sa! Hoci aj na hlodoch, na ktorých sa smejú bánovskí gymnazisti.
- Braňo, takto sa môžeš rozprávať s holubom. Ten ti zamáva krídlami a dá ti brošňu na hlavu.
- Jak ti oči skáču. Čo droguješ?
- Babylon, to isto poznáte aj z Biblie ... aha, sneží nám!
- Buďte ticho! Hatíte hodinu.
- Keď sa rúbe les, lietajú veveričky.
- Nekrič hop, kým ti nepreskočí.
- A vyvstala otázka, ako sa Alexandra II. zbaviť. Takže ako zišiel zo sveta? No sa s ním vtedy nehrali. Spáchali na neho atentát a dovidenia.
- No a potom Rakušáci napadli týchto Prušiakov a bolo.
- A Mojmír vtedy stál na čele Moravského kniežatstva. Ale nie doslova na čele akože na hlave. To sa iba tak hovorí.
- Hej hou, děvče z Tahiti! Netlačí ťa ten motýľ na mozog?!
- Dichťaruk, čo to robíš?! Čo myši chytáš?! Neskoro... je zima, už aj tie zaliezli.
- Števanková!! Pakuj, ty nestyda – vlasiská dlhé má, ale neslyší ani prd.
- Ako deformovaný človek sledujem všetko.
- Buchel, vyčasuj učiť sa, ty sa tak rád učíš...
- Jánošík zdrhol – asi šiel zbíjať...
- Orlíček, kráčaš tak, akoby si mal miesto jabĺčka celý kompót.
- Ľudia, ja dneska s vami končím! Vy ste totálny výmet! Čo bola ráno mariška? Hneď to tak aj vypadá ... a potom, že mám tep 100.
- Uvidíš, Kasala, keď ťa ten kaktus v letku pohladí, tak ti svitne, kde robí tvoj otec.
- Človeče, Buchel zase chýba – ten sa tu objavuje len ako para nad hrncom.
- Buchel sa tvári, že nechápe. Už si v obraze? Hej, Bucheeel!! Nie, ako vidím, nevysielajú... a on nevníma.
- Čítať azbuku sa naučíte ein, zwei.
- Ešte slovo a odídem z triedy! Potom sa už nebudete mať na kom smiať!
- Dichťaruk, opýtaj sa Benčíkovej, či je hluchá... Dichťaruk!! Sakra, už aj ten sa stihol od nej nakaziť.
- Nepoznáte azbuku! Ani len tie sprosté písmená nepoznáte! Anciáša!! Veď vy... vy ste primáty!!
- Kasala, ja ťa roztrhám! Ale rýchlo niečo povedz, lebo poletíš von aj s kaktusom v pätách!
- Suseda, prosím ťa, stopni ju tam... rýchlo, nech sklapne, kým zazvoní.
- Dichťaruk, toto je 10/15! Čo hovoria doktori na to? Choď sa dať vyšetriť, ospravedlním ťa.
- Biznis je biznis! Keď dáš, si náš!
- Cítim sa jak v škole hluchonemých. Zvuk to nevydá, len pery sa nejako krútia.
- Tak čože robíte na tej ekológii, keď toto neviete? To čo máte za sprostý predmet?
- No čítaj, Orlíček, božemôj! Či to chceš zhudobniť, či čo rozmýšľaš?
- Kasala, kde je brat? Všade, kde prídem, Kasala chýba! Čo máte? Hromadnú akciu? Zubárovi chodí celá rodina, či čo?
- Ja by som za vylúpenie banky dostal napríklad desať rokov, ale vy len polovicu. To by ste mohli risknúť, päť rokov zase nie je až tak dlho...
- Mordie! Buchel, tam u vás niet mäkkých de, te, ne, le, di, ti, ni, li ? To vás neučili?! Človeče, on je normálne jak z Trnavy! A prízvuk dlhý jak rázporok!
- Nie že tu budete sprostučkí, lebo vás potlčiem.
- Monika, prečo ješ lízatko cez hodinu? Tuto Matej si klobásu vytiahne.
- Neopisujte, lebo vás pobijem.
- Buky rastú až do výšky 800 000 metrov!
- To čo je tá tabuľa jaká popísaná? Ach, tie ženy... čo sú to za profesorky? Šak aj ja im tu pokreslím haky-baky, nech si utierajú. To ako je možné, že žena je taká neporiadna?
- A keď sa ti tu neľúbi, odovzdaj knižky Čerešníkovej a dovidenia.
- Šak never všetkému, čo je v učebnici.
- Daj sem okno, nech vyskočím, keby je viacej otvorené, už som tam na tom aute rozpleštený.
- Doneste si krížovky, hrajte karty... to zaváňa hazardom, s tým sa spája alkohol, drogy, zbrane.
- Vy ste už načisto stratili súdne konanie.
- Krava Milka behá po trávnatých formáciách.
- Ja sa nikdy nemýlim, ja som neomylný tvor.
- Na Valentína si dievčatá vytiahnu plyšákov... a chlapci si čo vytiahnu?
- V knižke máte toho trošku menej, ja som vám to rozšíril, lebo... no lebo ma to baví.
- ( inštrukcie k maturitám) Prídeš, vytiahneš otázku, povieš pár nesúvislých viet a ideš preč.
... druhej skupine som to nehovoril? A čo ma po nich.
- Šmitalová je tu? Nie? A prečo ju nediktujete? Niekto ju unesie a dajú ma ta do Leopoldova. Vy sa smejete, ale to nie je sranda!
- Ja som neni na malých chlapčekov zaťažená, tak sa mi tu neodhaľuj!
- ... taký slimák keď kráča...
- Nemám rád, keď sa robí bordel a anarchia.
- učiteľ: Žiak má právo, aby ho žiaci poslúchali.
- Čo na mňa čumíš jak pedofil do kočíka.
- 5/5, čistá práca.
- Napríklad keby niekto z vás dostal týfus, celá škola by musela zostať doma... nemôžete niekto dostať týfus?
... aj na dialógoch
- Pán profesor, čo sa stane, keď jedovatý had pohryzne jedovatého hada? Zomrie ten had?
Ale, prosím ťa, prečo by ho hrýzol?
- No ale keby ho pohrýzol, zomrel by?
Nebudú sa hrýzť! Dovidenia!
- Pán profesor, môžem ísť na WC?
Šak si bol minule, čo vyprávaš!
- Kto sa hlási? Nikto sa nehlási? Prihláste sa niekto. Mirko sa tam hlási.
Ja nie... kdeže...
- Miro, prihlás sa, lebo ti dám päťku.
- Peťo, daj omluvenku na utorok!
Bol som s tatom na slivky.
- Tak dones liter páleného.
- A nedali by ste mi trojku?
Nie.
- Ani keď sa hodím o zem?
- Koľko tu máte stoličiek?
Tridsať. Aj s mäsom.
- Zas si neprezutý?!
Jaj!
- To neni jaj, to je kopytník neprezutý!
-Tak, a teraz mi povedz názov tohto vzorca.
Kremičita sodná?
- Nie!!
Sodna kremičitá?
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou