Spišské Vlachy 28.12.2020 (Skolske.sk) - V škole každoročne v októbri pripravujeme kultúrny program, ktorým chceme potešiť našich starých rodičov a všetkých seniorov. Tohtoročné opatrenia nám nedovolili stretnúť sa osobne, čo nám bolo veľmi ľúto. Uvedomili sme si, akí vzácni sú pre nás naši starí a prastarí rodičia. Začiatkom roka sme mali možnosť stretnúť sa s najstaršou obyvateľkou Spišských Vlách - pani Zdenkou Olejníkovou. Venovala nám rozhovor a tieto spomienky.

V roku 1937 som nastúpila do práce na Mestský úrad (Ratuš - takto ho menovali Vlašania) v Spišských Vlachoch. Pošta bola na Mestskom úrade Spišské Vlachy na prízemí, kde potom prišla bývať pani Galušková, ktorú prijali do práce ako upratovačku. To bolo v roku 1939. Potom od roku 1941 ju ustálili za domovníčku, lebo bývala na RATUŠU. Pani Galušková bola upratovačka, neskôr ju využívali ako doručovateľku, doručovala občanom poštu, šeky na daň a čo kde bolo treba, bola po ruke. Mala päť detí, jej muž bol krajčír, ale tú prácu nerobil. Robil na železnici ako robotník.

Keď som nastúpila do práce, bola som úradníčka. Dennú poštu otváral notár Fuzák. Ja som to zapisovala do knihy (volala sa protokol). Pán notár ma zaučoval, čo a ako treba vybaviť. Ďalej bol zamestnaný účtovník. Bol to pán Čurilla, potom tam bol Martinčak, za nim Adam, potom Gymoty. Keď tam bolo treba niečo vybaviť, poslali mňa, tak aj na tom úseku som sa zapracovala. Mali sme aj pokladníčku, volala sa pani Sekanová. Do pokladne sa išli platiť dane, predávali sa lístky na drevo. Keď si chcel občan ísť do lesa zbierať drevo, musel mať lístok z pokladne, to bolo na haluzie... a rôzny odpad z dreva. Mesto tiež predávalo drevo. To bol príjem do mestskej pokladne.

Keď som nastúpila do práce, vtedy sa začala zbierka na odhalenie busty generála Milana Rastislava Štefánika. Busta bola odhalená na dome pani Zumerovej, tam bývala sestra Štefánika a on ju navštevoval v roku 1913. Bola vydatá za učiteľa (Eugen Hajtš).

Ako dieťa si pamätám na toto:

V Spišských Vlachoch boli tri mlyny, kde sa mlelo obilie na múku, pšenica, žito (raž), jačmeň, ovos. Mlyny sa volali: „STARÝ MLYN“ – čo si pamätám bol mlynár Staňa, s jeho dcérou som chodila do školy. Volala sa Irena, chodila som aj k nim do mlyna. Bolo tam 6 detí. Druhý mlyn sa volal „NOVÝ MLYN“. Tam bol mlynár Ján Milčak, mal dve deti. Jeho rodičia bývali v Spišských Vlachoch, to boli naši susedia. Ján Milčák sa presťahoval do mlyna. Ja aj sestra Milenka sme chodili do mlyna k ich deťom, lebo od mala sme boli susedia. Radi sme tam chodili, ujo nám ukazoval, ako sa melie múka. Vonku sme sa hrali na lúke, ich mama nám dala chleba s maslom a vypiť mlieko. Po obede sme išli domov. Dosť často sme tam chodili, lebo tam bolo pekne, hrali sme sa na lúke, behali sme po mlyne. Potom mlynár Milčák odišiel z mlyna a pracoval na železnici. Za nim nastúpil do mlyna Zeleľ. On choval aj koníka a dovážal zrno od ľudí do mlyna na mletie. Potom už odvážal múku do domu a za to sme mu zaplatili. Obidva mlyny - Starý mlyn a Nový mlyn boli na rieke Hornád. Ďalší mlyn sa volal Vyšný mlyn, ten bol na rieke Žehrica. Tam bol mlynár Hromčo a po ňom bol mlynár Mertinko. Gazdovia doviezli zrno do mlyna a niekedy aj čakali, kým im mlynár zomlel zrno a múku už viezli domov.

V Starom mlyne malo mesto elektráreň. Vedúci bol Verteš. Býval na Ratušu, byt mal tie miestnosti, kde bola terajšia pošta. Boli tam dve izby, kuchyňa a chodba. Pošta sa presťahovala v roku 2014 do nových priestorov v starom parku pri evanjelickom kostole, tam bola budova. Dom služieb v starom parku bol málo využitý – budova ostala prázdna a nevyužitá. Predtým tam bol obuvník, kaderníčka, kvetinárstvo aj kúpelňa (málo využívaná). Najviac využívaný bol obuvník. Táto budova bola prestavaná na novú poštu. Od roku 2014 je tam pošta.

Ďakujeme.
Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti.​​​​​​​

školský časopis SRDCE šk. rok 2020-21, č. 1 VIANOCE, s. 23
ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy