Slovenka Mária Eškut odišla do Kanady za láskou
Ako spomína na Vianoce svojho detstva? Aké sú tie kanadské?
Bánovce nad Bebravou 16.12.2020 (Skolske.sk)
Pani Máriu poznám len z úvodníkov časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Pripravuje a vydáva ho môj spolužiak Jozef Starosta, ktorému ďakujem, že ma s ňou skontaktoval.
Rodáčka z východného Slovenska na moju výzvu adresovanú kanadským Slovákom zareagovala takto:
Dobrý deň, pani Mária!
Moje meno je Mária Eškut. Pochádzam z malého mestečka na východe Slovenska – z Lipian. Som v Kanade pätnásť rokov. Neuveriteľné, ako ten čas letí. Mám tu rodinu, žijem s manželom, tiež Slovákom, a dvomi deťmi, 13-ročným synom a 12-ročnou dcérou. Nikdy som nesnívala odísť zo Slovenska, ale láske človek nerozkáže. To bolo dôvodom môjho odchodu. Verím však, že sa na Slovensko raz opäť vrátim. Snažím sa navštevovať rodný kraj tak často, ako mi to situácia dovolí. Deti rozprávajú plynule po slovensky a vždy sa na Slovensko rady vracajú. Verím, že Vás môj obraz Vianoc aspoň trocha zaujme. Želám Vám požehnané Vianoce a krajší, zdravší a optimistickejší nový rok 2021!
S pozdravom
Mária Eškut
A tu sú jej odpovede na vianočné anketové otázky:
Ako si spomínate na Vianoce svojho detstva?
Jaaaaj, kde sú tie krásne časy! Na Vianoce svojho detstva si vždy rada spomeniem a vybavia sa mi pritom krásne spomienky. Už v čase adventu sme s mamkou začali vypekať vianočné pečivo a začínalo sa veľké upratovanie, súčasťou ktorého bol aj sneh. Veľké koberce sme museli zrolovať a z 3. poschodia bez výťahu vyvliecť von a tam ich v čerstvom snehu vyprášiť. Námaha a pocit sviežosti z čistoty nášho bytu ale stáli za to. V kostole sme už niekoľko týždňov predtým nacvičovali vianočné piesne a koledy. Lipiansky zbor si doteraz drží svoje miesto a je neodmysliteľnou súčasťou všetkých sviatkov vo farnosti. Z mládežníckeho zboru vyrástli niekoľkí profesionálni speváci i organisti, a to sme len šesťtisícové mestečko! Na predvianočnú svätú spoveď išli aj tí, ktorí inak bežne nechodili. Nácvik jasličkovej pobožnosti bol tiež neoddeliteľnou súčasťou Vianoc môjho detstva. A ešte jedna vec patrila k Vianociam, klasické vianočné rozprávky. Tri oriešky pre Popolušku, Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná,… a aj komédie.
Na Štedrý deň sme ako deti skoro ráno vstali a zašli sme starým rodičom zavinšovať ešte pred svitaním. Vždy sme im priniesli čerstvo upečené kysnuté koláče, bobáľky, pirohy. Až po rokoch som si uvedomila, že moja mamka vstávala o 2.00 ráno a piekla, aby naši starkí mali všetko čerstvé. Návšteva babky a dedka mala svoje čaro a bolo to súčasťou Vianoc po dlhé roky. Dopoludnie patrilo ozdobovaniu vianočného stromčeka, ktorý sa vždy u nás zdobil až na Štedrý deň. Vianočná večera u nás doma začínala odbíjaním kostolných zvonov o 18.00 hod. To už bolo všetko pripravené na slávnostnú večeru, ktorá sa začínala modlitbou a čítaním Sv. Písma o Ježišovom narodení. Jedenie oblátok s medom bolo tiež jednou z vianočných tradícií. Po večeri najmladší súrodenec liezol pod stromček a rozdával darčeky jednotlivým členom rodiny. Asi od dvanástich rokov som spolu s ostatnými členmi nášho mládežníckeho zboru po štedrovečernej večeri odišla a chodili sme spievať koledy osobne starým ľuďom, ktorí už pre chorobu nemohli ísť do kostola, a priniesli sme im aj nejaké koláčiky. Bolo to pekné a milé obdobie.
Ako vnímate Vianoce? Ako sa na ne pripravujete?
Aj po rokoch mi zostalo predvianočné hĺbkové upratovanie, s ktorým mi ale už teraz pomáhajú moje deti. Koberce síce v snehu prášiť nemusím, ale inak je to tak, ako kedysi za môjho detstva. Vďaka Bohu máme aj tu kúsok Slovenska vo forme slovenskej farnosti v New Westminstri so slovenským kňazom, a tak sa na Vianoce chystáme už počas adventu či už predvianočnou spoveďou, alebo aj konkrétnymi akciami v kostole, s výnimkou tohto "kovidového roka". Zvyčajne máme Craft&Bake sale, do ktorého sa snaží zapojiť aj moja rodina upečením nejakého vianočného pečiva, ktoré sa potom predáva a výťažok sa použije na potreby farnosti a kostola. Vianoce sú pre mňa pomerne citlivým obdobím, v ktorom vnímam viac ako inokedy, že som ďaleko od Slovenska a že mi rodina aj po rokoch strávených mimo Slovenska predsa len chýba. Mám ich pekné aj tu, ale to, čo si človek nesie vo svojom srdci z detstva, sa dá zažiť len tam, kde vyrástol. Samozrejme, spolu s deťmi máme doma adventný veniec, pri ktorom sa denne počas celého adventu modlíme a pozorujeme, ako pribúda svetlo. Spolu tiež ideme na predvianočnú svätú spoveď a čakáme na príchod toho Najväčšieho Daru.
Aké vianočné tradície ste si priniesli z domu?
Každoročne v advente slávime sv. Mikuláša, a aj keď už mám doma tínedžerov, vždy pripravené čižmy všetkých členov rodiny vzorne čakajú, čo do nich sv. Mikuláš v noci prinesie. Tento zvyk sme mali aj doma na Slovensku a ja sa ho snažím držať a moje deti majú za to sv. Mikuláša vo veľkej obľube. Vianočný stromček však nezdobím až na Štedrý deň, ale zvyčajne 1-2 týždne pred Vianocami. Osobne mi to prináša “dlhší” pocit vianočnej pohody a svetielka spríjemňujú decembrové večery. Každoročne s deťmi prinesieme vetvičky z ihličnatých stromov a vyrábame spolu ikebany, ktorými si skrášlime náš domov. Takto som to kedysi aj na Slovensku robila. Samozrejme, vypekanie začína už niekoľko týždňov pred Vianocami a, verte či neverte, na základe požiadaviek mojej rodiny na našom vianočnom stole nesmú chýbať také dobroty, ako makový závin, osie hniezda, vanilkové rožky, orechové kolieska, kokosový koláč, metrový koláč, moravské koláče či griláž.
Od útleho detstva mojich detí je povinnou výbavou môjho auta aj CD so slovenskými piesňami a koledami, vďaka ktorým dnes moje deti poznajú a vedia zaspievať klasické slovenské vianočné koledy. Tiež po niekoľko rokov sme sa snažili ponúknuť vianočné vinše našej slovenskej komunite. Vďaka aktívnym členom farnosti po niekoľko rokov usporadúvame jasličkovú pobožnosť. Deti a mladí našej farnosti cez ňu majú možnosť hlbšie poznať a zamyslieť sa nad čarom Vianoc. Snažím sa zapojiť svoje deti do rôznych vianočných charitatívnych projektov, aby si uvedomili, že stále sú medzi nami tí, ktorí majú menej šťastia, ako ho máme my. Snáď tá snaha zanechá v nich stopu a raz, keď vyrastú, budú tou vystretou rukou, ktorá ponúkne nezištnú pomoc. A ešte jedna vec. Aj keď sú moje deti narodené v cudzine, poznajú všetky klasické slovenské a české rozprávky a komédie. Každé Vianoce ich spolu pozeráme a ja sa veľmi teším, že sa stali súčasťou našich Vianoc a že si ich môžeme pozrieť spolu.
Ako vyzerá váš Štedrý večer?
Štedrý deň sa snažím dodržať pokojnejší, ako to bolo doma na Slovensku. Všetko, čo sa dá vopred pripraviť, pripravené mám, a na Štedrý deň sa už len dovára. Vždy na Štedrý deň ide v rodine Eškutovcov, zvyčajne okolo obeda, rozprávka Tři oříšky pro Popelku. Neveríte? Príďte a presvedčte sa! Táto krásna rozprávka sa stala aj tu v ďalekej Kanade neoddeliteľnou súčasťou Štedrého dňa v mojej rodine. Štedrá večera začína zazvonením zvončeka niekedy okolo 17. hodine, a tak ako kedysi doma kľakáme k modlitbe a aj čítaním Sv. Písma zvestujeme posolstvo Vianoc. Svoje deti učím, že aj keď sú doma, majú sa na štedrú večeru pekne obliecť a aj takto vzdať úctu Tomu, ktorý leží v jasliach. Tiež sa každý rok snažím zaobstarať vianočné oblátky s medom a štedrovečerné menu je presne také isté, aké som mávala v čase svojho detstva: kapustnica, bobáľky s makom, zemiakový šalát, rezne a ryba. Po večeri sa ide k stromčeku pozrieť, čo nám priniesol Ježiško, a do toho hrajú krásne slovenské koledy. Na polnočnú sv. omšu som chodila, kým sa nenarodili deti. Do kostola na slovenskú sv. omšu ideme ako rodina na Prvý sviatok vianočný, oblečení v tých najkrajších šatách. Zo srdca si naplno zaspievame prekrásne vianočné piesne a koledy a oslávime príchod Božieho Syna.
Ako budú vyzerať Vianoce 2020?
Úprimne? Neviem. Nedostatok práce v čase koronavírusu zasiahol aj moju rodinu, a tak manžel pracuje 1400 km od domu. Mal by prísť na sviatky domov, ale situácia je momentálne napätá a hoci neradi, museli sme sa zmieriť s možnosťou, že sa môže stať, že pre karanténne opatrenia nemusíme byť spolu. Nádej na spoločné Vianoce v rodine však stále je a ja verím, že nám to vyjde. Toto obdobie pred Vianocami je poznačené rozličnými opatreniami, ktoré nám nedovoľujú byť spolu s členmi našej slovenskej komunity, či ísť počas sviatkov na sv. omšu, alebo len na “obyčajnú” návštevu. Myslím, že to budú tiché Vianoce s možnosťou hlbšieho uvedomenia si ich skutočného zmyslu a významu.
Žiadna jasličková či spievanie kolied mimo domu nebude toho roku možné. Aké to bude? Akú stopu to v nás zanechá? Čo nové v týchto Vianociach 2020 si uvedomíme? O čo smutnejšie to majú tí, ktorí nemajú s kým byť. Neostáva nič iné, len byť kreatívny a nájsť spôsob, ako spríjemniť a uľahčiť Vianoce niekomu, o kom sa nazdávame, že by to potreboval.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou