Ako ideály krásy obmedzujú našu slobodu
Krátka úvaha o slobode.
Lesknúce sa fotky top modeliek s ladnými ženskými krivkami a váhou pod päťdesiat kíl, hercov s postavou vypracovanou do dokonalosti a súmernou tvárou.
Bratislava 16.12.2020 (Skolske.sk)
To sú ideály krásy, ktoré v sebe máme hlboko zakorenené ako zvieratá svoje inštinkty. Je to teda prijateľné alebo nie? Samozrejme, každý z nás má svoj vkus, podľa ktorého určuje, čo sa mu páči a čo zasa nie, avšak aj ideály krásy majú podobne ako sloboda svoje hranice. Hranice, ktoré ľudstvo už dávno prekročilo. Ideály krásy v dnešnej dobe nie sú len „názorom“, už pred mnohými rokmi sa stali ťažkými okovami, ktoré spútavajú naše mysle. Ideály krásy sú niečo, čo má na svedomí neustále stúpajúcu krivku ľudí s poruchami príjmu potravy, plastických operácii a nespočetné množstvo sĺz, ktoré denne vyroníme pri pohľade na náš obraz v zrkadle. Sú zodpovedné za ten počet pochybností o našej kráse a jedinečnosti, ktoré si denne pripomíname, za pocit viny, ktorý sa ako prekliatie dostaví za každou ďalšou tabličkou čokolády.
Človek pomaly prestáva myslieť na všetko ostatné, a ocitá sa v kolotoči kalorických tabuliek, chudnúcich cvičení a plastických operácii, ktoré zakrývajú všetko, čo je na človeku krásne, a to je naša nedokonalosť, naša ľudskosť. Vtedy sa stávame otrokmi, otrokmi ľudských názorov. Byť slobodný znamená vyznávať svoje náboženstvo, svoju pravdu a svoje názory bez strachu. Znamená to robiť rozhodnutia, ktoré sú správne podľa nás, nie podľa ostatných. Avšak to povznášajúce slovo „slobodný“ znamená aj obliecť sa podľa vlastného vkusu, nie podľa najnovších trendov, a hlavne milovať svoje telo, hoci možno nezodpovedá našim ideálom krásy.
O dvadsiatom prvom storočí by sa dalo povedať, že je storočie nových názorov a zmien, avšak je zarmucujúce, že je stále pre nás ťažké prijať tak normálne veci ako celulitídu alebo vrásky za svojím spôsobom krásne. Preto je práve dnes ten čas, na to zmeniť pravidlá. Zmeniť svoje vnímanie ľudskej krásy a vymaniť sa z trýznivých okov. Čas naučiť sa byť slobodní.
Veronika Uhrínová, študentka Evanjelickej spojenej školy v Martine