Bánovce nad Bebravou 27.11.2020 (Skolske.sk)
Často počúvame vyjadrenia typu: škola má cez tristo žiakov; na besedu prišlo cez päťdesiat ľudí; cez to všetko sa mu darí. Podobne sa vyjadril aj autor novinového titulku, keď napísal: Putinova tlačovka prilákala na sociálnych sieťach cez miliardu divákov. Všetky tieto vyjadrenia sú nespisovné, predložka cez je v nich použitá nevhodne.
Správne povieme: viac ako tristo, vyše než tristo žiakov, viac než päťdesiat, vyše ako päťdesiat ľudí, viac než miliardu, vyše ako miliardu divákov.
Predložka cez je nesprávne použitá aj v spojení cez to všetko vo význame napriek tomu, jednako, aj tak: Sľúbil, že príde, cez to všetko neprišiel.
Správne povieme: Sľúbil, že príde, (aj) napriek tomu/aj tak/(a)jednako neprišiel.
Aj predpona cez- v slovách cezčasy, cezčasové (hodiny) je použitá nesprávne. Spisovné sú výrazy nadčasy, nadčasové hodiny. Predponu cez majú slová cezhraničný, cezpoľný.
A aký význam má predložka cez?
Slovník slovenského jazyka hovorí, že cez (cezo len v spojení cezo mňa; cezeň v muž. rode neživ. a v stred. rode) je predložka so 4. pádom a vyjadruje:
1. prenikanie niečím, z jednej strany na druhú, vnútrom niečoho, krížom: dívať sa cez oblok (cezeň), počuť cez stenu, prerezať cez poly, krv presakuje cez šaty, voda presakuje cez múr, hovoriť cez nos;
2. prechod z jednej strany na druhú po povrchu alebo ponad: ísť cez ulicu, most cez rieku, skok cez prekážky, lámať cez koleno, prehodiť cez plece, prehnúť cez poly, predávať cez ulicu (mimo predajne);
3. pomedzi: prekĺznuť cez prsty, veľa kníh mu prešlo cez ruky;
4. prostredníctvo, sprostredkovanie, spôsob: podať žiadosť cez podateľňu, objednať tovar cez internet;
5. trvanie deja v istom čase, počas, za : cez hodinu, cez prázdniny, cez deň, cez vojnu, cez celý život.
Predložku cez používame aj v spojeniach:
dívať sa na niekoho cez plece (povýšenecky); pohádzať jedno cez druhé (neporiadne); trepať piate cez deviate (rozprávať nezmysly); spraviť škrt, čiaru cez rozpočet (prekaziť plány); prejsť niekomu cez rozum (oklamať, prekabátiť ho); ísť aj cez mŕtvoly (bezohľadne prekonávať prekážky); len cez moju mŕtvolu (proti mojej vôli); prerásť niekomu cez hlavu (nedať sa viesť, vymknúť sa spod vplyvu); hovoriť s niekým cez zuby (neochotne); usmievať sa cez slzy(plakať a smiať sa zároveň), kričať jeden cez druhého (prekrikovať sa).
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou