Hovorme si pekné slová
Pekné slovo človeka vždy poteší.
Bánovce nad Bebravou 24.11.2020 (Skolske.sk)
V lete som ju stretávala každý deň. Ja v rúšku, na svojej pravidelnej prechádzke, ona bez rúška, v kvetinovej záhradke pred domom. Kopkala, polievala, rozprávala sa s kvetmi. Hoci sme sa nepoznali, nikdy som neprešla len tak.Vždy sme sa pozdravili a prehodili spolu zopár slov. Aj o mojich článkoch. Páčia sa jej a vždy sa teší na ďalší. Hovorili sme o kvetoch, o rodine, o zdraví a tak. Pochválila som jej záhradku a kvety. Je vidieť, že ich miluje. Sú všade. V zemi, v kvetináčoch, v starých hrncoch. Na múriku, na schodoch, na balkóne. Aj pod magnóliou, aj pri múriku. Oči potrebujú vidieť krásu. Krása je to, čo patrí k životu. Krása robí život pekným. Hovorí sa, že kto má rád kvety, má rád ľudí. Je to pravda.
Nedávno som ju opäť stretla. „Dávno som vás nevidela, myslela som, že ste chorá.“ „Nie, chodím každý deň, len sme akosi nemali na seba šťastie. A čo robíte? Schovávate kvety pred zimou?“ „Umývam čiernu repu, zajtra príde syn na návštevu, chystám pre neho aj pre dcéru.“ „Tak vás nebudem zdržiavať. Majte sa dobre a pozdravte si deti, “ dokončila som náš rozhovor. „Som rada, že som vás videla,“ povedala nakoniec namiesto pozdravu.
Rada som to počula. Človek potrebuje počuť pekné slovo. Pookreje. Zvlášť teraz, keď sme na pekné slová skúpi. Keď počúvame urážky a hanlivé slová od ľudí, ktorí by nám mali byť vzorom. Keď nás názory rozdeľujú na „dobrých“ a „zlých“, keď sa častujeme výrazmi, ktoré do úst slušných ľudí nepatria.
Hovorme si radšej pekné slová.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou