Dávnejšie, ešte v októbri, ešte keď sme chodili do školy, písali sme jednu písomku z matematiky, no nedopadla práve najlepšie. Vo väčšine, sme robili chyby z nepozornosti. Nesústredili sme sa. Boli zlé známky.
No našej pani učiteľke z matematiky to nebolo jedno. Chcela, aby sme si nejako vylepšili známky. Vymyslela referáty. Vybrala si pár z nás a zadala nám témy. Museli sme na danú tému vyhľadať informácie, prepísať a na konci týždňa porozprávať spolužiakom. Vždy to bolo zaujímavé. Naša pani učiteľka rada čerpá informácie aj zo zahraničných učebníc či histórie matematiky a techniky. Aj pre tieto referáty si vybrala tému “indické násobenie“ z Indie. Pre spolužiačku to znamenalo, že si musela naštudovať spôsob, akým násobia v Indii a potom nám ho musia vysvetliť, tak aby sme tomu my, ostatní spolužiaci, porozumeli. Dokonca mohla vyvolať k tabuli aj spolužiakov a vyskúšať, či sme porozumeli.
Prišiel piatok, deň, kedy sme mali prezentovať referáty. Niektorí, asi dvaja, na to zabudli, ale ostatní začali prezentovať. Na prvýkrát tomu skoro nikto neporozumel. Zdalo sa nám to veľmi zložité. Pri násobení druhých dvoch činiteľov sme sa dostávali do obrazu. Násobí sa pomocou tabuľky, ktorú si musíme vytvoriť alebo mať prichystanú. Pri násobení menších čísel je to fajn spôsob. Pri násobení väčších čísel sme už mali pocit chaosu a neporiadku. Kto však dnes násobí väčšie čísla ručne?
Doma som si sadol k internetu a popozeral o násobení viac. Nie, nenásobí sa takýmto spôsobom len v Indii. Aj u nás na niektorých školách sa učia tento spôsob.
Nabrali sme zase nové vedomosti aj nejaké zaujímavosti a niektorí si vylepšili známky.
Pani učiteľka sa usmiala: „Aj častejšie by sme mali takto učiť, nemusím rozprávať ja.“ Myslím však, že pre ňu to bolo namáhavejšie. Musela skontrolovať dopredu, ako a čo idú spolužiaci rozprávať. Na hodine občas poopraviť spolužiaka aj nás, čo sme skúšali na neho ako na nového učiteľa svoje manipulácie.