Dištančné vzdelávanie zvládame, ale učiť sa spolu je lepšie
Študenti si počas dištančného vzdelávania uvedomujú, že byť v škole pre nich nie je trestom, ale výsadou. Toto obdobie môže byť pre niektorých náročné aj psychicky, uviedla učiteľka angličtiny z bratislavskej Školy dizajnu.
Bratislava 06.11.2020 (skolske.sk, skoladizajnu.sk)
O dištančnom vzdelávaní hovorí Jaroslava Kholová, učiteľka zo Školy dizajnu - Súkromnej školy umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave.
Mnohí z mimoškolského prostredia si myslia, že dištančná forma vzdelávania je pre pedagóga i študenta pohodlnejšia ako klasická výučba. Je to tak?
Pre väčšinu z nás to vôbec pohodlnejšie nie je. Akurát ráno nemusíme tak skoro vstávať, aby sme sa dostali do školy. Určite by sme však všetci radšej zniesli trochu raňajšej nepohody a stretli sa na vyučovaní, ako ostávali dlhé dni sami doma a komunikovali iba cez online priestor. Koordinácia práce v dištančnej forme vzdelávania je pre učiteľov i študentov navyše oveľa náročnejšia. Všetci sme zvyknutí na triedu, tabuľu, konkakt s druhými, diskusie v triedach, v zborovni či na chodbách. Zrazu každý z nás sedí doma sám a je z tohto prostredia vytrhnutý. Pre mnohých to môže byť náročné aj psychicky. Platí tiež, že nie každý má doma úplne ideálne podmienky na prácu a učenie sa. Nechcite vidieť môj stôl v kuchyni!
Ako konkrétne si môžeme predstaviť týždeň dištančného vzdelávania v rámci anglického jazyka?
Keďže ide o cudzí jazyk, zapájame do dištančného vzdelávania čo najviac online hodín. Snažíme sa, aby študenti ostali v kontakte s písaným aj hovoreným slovom. Na online hodinách si vysvetľujeme gramatiku a slovnú zásobu, snažíme sa stihnúť čítať kratšie články a púšťať si nahrávky k textom, aby sme zachovali správnu výslovnosť. V niektorých skupinách prebieha na online hodinách aj konverzácia medzi študentmi a pedagógom na rôzne témy. Čas mimo online hodín potom študenti využijú na precvičenie a overenie si svojich vedomostí riešením rôznych cvičení a zadaní. Snažíme sa kopírovať časový harmonogram rozvrhu, študentov nepreťažovať a vytiahnuť z učiva to najpodstatnejšie, čo musia počas svojho štúdia zvládnuť.
Dvakrát týždenne máme dvojhodinovku. Prvú hodinu sa online venujeme gramatike a slovnej zásobe a počas druhej hodiny si študenti offline vypracujú zadané cvičenia a pošlú ich na kontrolu. Na ďalšej dvojhodinovke začíname opäť online, opakovaním predchádzajúcich vedomostí a nadväzujeme na ne ďalšími informáciami. Po online hodine majú študenti opäť čas, aby si pomocou cvičení utvrdili, čo sme prebrali.
V tomto roku sa vyučuje dištančnou formou už druhýkrát. Prebieha to teraz hladšie ako na jar? Čo vám komplikuje prácu? Čo sa zlepšilo?
Štart v druhej vlne dištančného vzdelávania bol rýchlejší a hladší. Všetci učitelia už máme skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, počas ktorého sme si našli svoj systém výučby a optimálnu platformu, cez ktorú vyučujeme online. Stále sa zlepšuje aj systém EduPage, ktorý zjednodušuje prácu nám aj študentom. Aj študenti sú už viac zvyknutí na online vyučovanie, riešenie zadaných úloh, online testy a komunikáciu s vyučujúcimi. Prácu mi však komplikuje, keď študenti pri online hodinách z rôznych dôvodov nemajú zapnuté kamery, hoci sa aj pekne zapájajú do diskusie. Ja ako pedagóg potom vysvetľujem do čiernej obrazovky.
Je mi tiež ľúto, že sa množstvo školení pre pedagógov o tom, ako učiť v online priestore, ako tvoriť študijné materiály, ako urobiť hodinu zaujímavou nerealizovali napríklad už koncom augusta, keď bolo predsa len viac času ako teraz, uprostred vyučovacieho procesu. Najradšej by som absolvovala všetky školenia, ktoré sú tejto téme venované, ale je ich naraz tak veľa, že sa v tom trochu strácam a času na ne je veľmi málo.
Študenti musia do svojho života zapojiť sebadisciplínu v oveľa vyššej miere, ako keď študujú prezenčne.
Môže byť podľa vás samotná situácia, keď sú študenti nútení vzdelávať sa dištančne, pre nich v niečom aj prínosom? Čo by si z toho mohli zobrať?
Určite môže. Musia sa viac spoľahnúť sami na seba, musia si vedieť zorganizovať čas a byť zodpovední. Musia do svojho života zapojiť sebadisciplínu v oveľa vyššej miere, ako keď študujú prezenčne. Obrovskou výzvou je pre nich podľa mňa time management, zorganizovanie si úloh z jednotlivých predmetov tak, aby mali celkový prehľad a vedeli riešiť zadania či pripraviť sa na hodnotenie v požadovaných termínoch. S tým súvisí aj schopnosť určiť si priority a schopnosť sebareflexie, ktorá im môže veľmi pomôcť aj v ich ďalšom každodennom študentskom a neskôr v pracovnom živote. V tomto období si študenti určite uvedomia aj silu sociálneho kontaktu, dôležitosť spolupráce a medziľudskej komunikácie, ktorá je veľmi významnou zložkou celého vyučovacieho procesu. Mnohí z nich už v predchádzajúcom období hovorili, že už nikdy nepovedia, že sa im nechce ísť do školy. Môžu si teraz uvedomiť, že vzdelanie a možnosť chodiť do školy pre nich nie je trestom, ale výsadou.
Tešíte sa na návrat do školy?
Áno, veľmi. Nie je nad to byť so študentmi a kolegami v osobnom kontakte. Stojí to aj za nepríjemné ranné vstávanie. :)
Ľuboš Lehocký