Jedného dňa, ešte v septembri pred lockdownom sme mali jednu výnimočnú a zaujímavú hodinu matematiky. Keďže teraz my, ôsmaci, nemáme telesnú výchovu, lebo je to zakázané, tak nám pani učiteľka urobila trochu telocviku na matike.
V úvode hodiny sme sa všetci vystriedali, drepovali sme na chodbe a vzájomne si merali čas. Dvaja sme drepovali a jeden nám meral čas. Takéto boli tri skupinky. Cieľom bolo dať čo najviac drepov za dve minúty. Neskôr, keď sme sa upokojili, išli sme počítať, riešiť príklady, čo sa od toho odvíjali. Následne sme si narysovali tabuľku, kde bolo zaznačené meno, počet drepov a minúty za koľko sme ich urobili. Nakoľko sme drepovali iba dve minúty museli sme si dopočítať, koľko by bolo tých drepov, ak by sme ich robili rovnakou rýchlosťou a ak by sme rovnako vládali za jednu, tri a štyri minút. Keďže sme sa pri tomto celkom nasmiali, niektorí dokázali iba málo drepov. No najväčší rekord v našej triede bol 98 drepov za dve minúty, takže 196 drepov za štyri minúty a 49 drepov za jednu minútu. Keď sme toto mali, išli sme rysovať graf týchto hodnôt a videli sme, ako kto rýchlo drepoval.
Týmto sme si zopakovali tému grafy z minulého roku. A na hodine sme si precvičili naše mozgy ako vždy a k tomu sme si ešte aj trochu zacvičili.
Výsledok? Viacerí z nás, hoci aj športovci, sme dostali svalovicu, a to na matike. Toto sa hocikomu nemôže stať, že?