Pred 240 rokmi sa narodil košický a nitriansky biskup Imrich Paluďai
Po kňazskej vysviacke zastával niektoré služby v biskupskej kúrii v Spišskej Kapitule.
Liptovský Mikuláš/Bratislava 31. októbra (TASR) - Katolícky biskup Imrich Paluďai patril v 18. storočí k podporovateľom cirkevného školstva a slovenských kňazov. "Patrí medzi slovenské osobnosti, ktoré vtlačili svojej dobe pečať hodnôt, ku ktorým sa hlásili a obetovali im svoj život," uviedol o ňom nitriansky diecézny biskup a cirkevný historik Mons. Viliam Judák. V sobotu 31. októbra uplynie od jeho narodenia 240 rokov.
Imrich Paluďai (Palugyai, Palugyay) sa narodil 31. októbra 1780 v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša). Pochádzal zo starej zemianskej liptovskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Sabinove a v Jágri (Eger, Maďarsko). Teológiu študoval v Generálnom seminári v Bratislave a v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 4. decembra 1803. Svoju prvú svätú omšu odslúžil v Sv. Kríži nad Váhom (dnes Považany) 26. decembra 1803.
Po kňazskej vysviacke zastával niektoré služby v biskupskej kúrii v Spišskej Kapitule. V roku 1803 sa stal biskupským archivárom, neskôr biskupským tajomníkom spišského biskupa. Od roku 1806 pôsobil v pastoračnej službe v Nemeckej Ľupči (terajšia Partizánska Ľupča). Bol vymenovaný za spišského kanonika (1819), za liptovského (1821) a o rok neskôr sa stal i oravským kanonikom. V roku 1825 bol menovaný za katedrálneho archidiakona a o dva roky neskôr (1827) sa stal aj vacovským kanonikom-kantorom. V roku 1829 ho vymenovali za miestodržiteľského radcu titulárneho biskupa pharensijského.
V roku 1831 bol Imrich Paluďai vymenovaný za košického diecézneho biskupa. Biskupskú konsekráciu mu udelil 6. mája 1832 vacovský biskup František Nádašdy. Do úradu ho slávnostne uviedli 20. mája 1832. Okrem pastoračnej starostlivosti sa v Košiciach intenzívne zaoberal dejinami biskupstva, ktoré spravoval. V rokoch 1832-1838 zozbieral do ôsmich objemných zväzkov okolo tisíc strán dokumentov o založení Košickej diecézy. Uložené sú v Diecéznej knižnici v Nitre pod názvom Palugyay, Imrich: Dioecesis Casoviensis acta 1832-1838, 8. zväzkov.
Po úmrtí nitrianskeho biskupa a historika Jozefa Vuruma (1838) bol Paluďai menovaný za biskupa do Nitry. Na biskupský stolec ho slávnostne uviedli 26. mája 1839. Na tomto poste horlil za náboženský život v diecéze, šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii. Mariánsku úctu prehlboval u svojich kňazov a veriacich najmä zakladaním mariánskych kongregácií. Založil kňazské združenie Aurea Corona, inicioval založenie Malého seminára v Nitre. Konkrétne založil základinu a spolok podporil v testamente, keďže samotná stavba sa začala až o niekoľko rokov neskôr, za biskupa Augustína Roškovániho.
Vyžadoval presné vedenie matrík, starostlivé zaobchádzanie s cirkevnými prostriedkami. Mimoriadne mu záležalo na dodržiavaní cirkevných predpisov pri bohoslužbách a nepovolil žiadnu svojvoľnú "novotu". Viackrát pozdvihol svoj hlas proti alkoholizmu a aby ho podľa možnosti obmedzoval, zakladal "spolky striezlivosti".
Aby podporil v čase veľkej núdze remeselníkov a umelcov, začal v roku 1840 stavať v Močenku (vtedajšom stredisku majetkov nitrianskeho biskupstva) klasicistický kaštieľ. Keď v rokoch 1848-1849 v dôsledku hladu a chorôb zomieralo na Kysuciach veľké množstvo jeho diecézanov, zabezpečil pre nich vyživovaciu akciu. Na zmiernenie katastrofálnej situácie poskytol 20-tisíc zlatých. Zriadil základinu pre chudobných a vdovy. Štedro prispieval na založenie Mariánskych družín, na zariadenie pre starých kňazov, na patronátne fary, rehoľné domy, na nemocnicu a útulok pre nájdené deti a pre chudobných. Zaviedol tiež dotáciu pre duchovných nitrianskej a trenčianskej väznice.
Medzi významné prejavy jeho veľkodušnosti patrí aj stavba kláštora Kongregácie sestier kresťanskej lásky Vincenta de Paul s kostolom v Nitre (1854), na ktorý daroval viac než 600-tisíc korún. Okolo 140-tisíc zanechal ako fundáciu pre desať sestier. V týchto a ďalších objektoch mali postupne sestry vincentky početné triedy od materskej, cez ľudovú a meštiansku školu až po učiteľský ústav, ktorý fungoval do roku 1950 (dnes je tam cirkevná základná škola s gymnáziom).
Biskup Paluďai sa angažoval aj v spoločenskom živote, za čo bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Roku 1849 mu udelili Stredný kríž Rádu sv. Štefana, v roku 1852 Rád železnej koruny prvej triedy a v roku 1854 Veľkokríž Rádu cisára Leopolda.
Imrich Paluďai zomrel 24. júla 1858 v Nitre. Pochovaný je v biskupskej krypte.