Mám depku

Foto: text

Bánovce nad Bebravou 12.10.2020 (Skolske.sk)

Mám depku. Túto vetu počúvame od mladých ľudí často. Občas sa stáva, že nemáme náladu na nič, čo si myslím, že ešte nemusí byť choroba. Tí, ktorí sú naozaj depresívni, zvyčajne o tom s nikým nehovoria. V takom prípade dôležitú úlohu zohráva okolie. Zmeny v správaní chorého by nemali ostať nepovšimnuté. Možno sa práve svojou nevšímavosťou podpisujeme pod to, že smutné čísla štatistík sú stále vysoké.

Čo by sme o depresii mali vedieť, to nám už povie Lucia Rošteková, psychologička z centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Bánovciach nad Bebravou.

Pani psychologička, začnime definíciou. Čo je depresia?

Depresia je duševná choroba. V medzinárodnej klasifikácii chorôb patrí medzi afektívne poruchy, čiže poruchy nálady. Výraz „depka“ sa však zaužíval pre stav, kedy je človek melancholický, smutný, máločo ho vie rozveseliť a zväčša sa tento stav dá prisúdiť konkrétnemu podnetu. Pokiaľ „depka“ trvá dlho a prípadne sa stav zhoršuje, môže ísť o depresiu, ktorú treba včas začať liečiť. Otázka je, ako odlíšiť bežnú „depku“ od vážnejšej depresie. Už aj po dvoch týždňoch depresie negatívne zasahujúcej do bežného života treba začať konať. Ak toho nie je schopný človek v depresii, mali by sa zaktivizovať ľudia z jeho najbližšieho okolia a presvedčiť ho o návšteve psychológa alebo psychiatra.

Zvlášť jeseň je príznačná zvýšeným počtom depresívnych ľudí. Je to chorobný stav, alebo len nepriaznivý vplyv počasia na naše telo a dušu?

Daždivé a hmlisté počasie a hlavne obdobie skracujúcich sa dní, málo slnečného žiarenia má jednoznačne vplyv na našu náladu. Pridáva sa k tomu koniec prázdnin, dovoleniek, letných zážitkov, často vrátane letných lások a zároveň prichádzajú „dušičkové“ sviatky, kedy si spomíname na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. Je to obdobie, kedy stačí aj menší podnet, spúšťajúci smútok či melanchóliu a takejto depky sa potom nevieme dlhšie zbaviť. Súhrou nepríjemných udalostí a osobnostnej predispozície sa z jesennej depky môže vyvinúť depresia.

Ako sa depresia prejavuje?

Depresia ako duševná porucha je stav, kedy má človek trvalejšie zhoršenie nálady, cíti málo energie pre činnosť, ktorú inak bežne vykonáva. Celkovo stráca záujem, na nič nie je zvedavý, máva narušený spánok aj zníženú chuť do jedla. V ťažších formách depresie je výrazne znížená sebadôvera, intenzívne pocity bezcennosti, dokonca aj zanedbávanie prirodzených činností, ako napr. osobnej hygieny. Často sa stáva, že človek v depresii má veľké ťažkosti ráno vôbec vstať z postele, pretože v tom nevidí zmysel, má pocit, že na to nie je žiaden dostatočný dôvod.

Vieme, čo je jej príčinou?

Z hľadiska príčin sa dá táto choroba rozdeliť na exogénnu- vtedy je príčinou vonkajší faktor, ako napríklad rozchod či rozvod so životným partnerom, smrť blízkeho človeka, strata zamestnania a s tým spojeného sociálneho statusu, a na endogénnu, kedy je príčina ukrytá, laicky povedané, niekde vo vnútri človeka. Vtedy sa zdá, že depresia nemá príčinu, že sa proste zjavila a nedá sa jej len tak zbaviť.

Dá sa depresii predísť?

Spomínanú „jesennú depku“ vieme zvládnuť pozitívnym naladením sa na jeseň ako na veľmi pekné obdobie. Tešiť sa z farebného lístia na stromoch, uvariť si doma teplý čaj, zapáliť voňavú sviečku, namiesto televízie a počítača si posedieť a porozprávať sa s priateľmi, rodinou. Jednoducho, snažiť sa urobiť si aj sychravý deň pekným. Trochu melanchólie nikdy nie je na škodu, dokonca je potrebná, aby sme si zhrnuli predchádzajúce obdobie, či už bolo dobré, alebo zlé, to nás prestane blokovať a môžeme sa posunúť zase ďalej.
Tej skutočnej depresii je ťažko predchádzať, no pár rád by sa našlo. Neobmedzovať prechádzky po vonku ani v horšom počasí, mať zavedený pravidelný denný režim, dôležitá je ranná rozcvička, udržiavanie úzkych priateľských a rodinných kontaktov, snažiť sa pozdvihnúť nad malichernosť a pokúšať sa brať život s ľahkosťou.

Ak podľa príznakov zistíme, že ide o depresiu, čo treba robiť?

Vyhľadať človeka, ktorému dôverujem, s ktorým si veľmi dobre rozumiem (samozrejme, ak náhodou práve on nie je príčinou môjho stavu) a odvážiť sa porozprávať sa s ním o tom otvorene. Ak je depresia v takom štádiu, že máme pocit, že nám nikto nie je schopný porozumieť, je najvyšší čas vyhľadať odbornú  pomoc – psychologickú alebo psychiatrickú, čiže odvážiť sa navštíviť psychiatra, ktorý zváži vhodný liečebný postup, vrátane užívania antidepresív. Tie môžu byť v takomto ťažkom prípade nevyhnutné a netreba sa ich užívania báť, práve naopak. Užívanie antidepresív by však malo byť vždy sprevádzané psychoterapiou, čiže liečbou slovami, rozhovorom. (Psychoterapeutom môže byť psychológ, psychiater, ale aj špeciálny pedagóg, zdravotná sestra. Podstatné je úspešné absolvovanie psychoterapeutického výcviku.)

Často sa v poradni stretávate s depresívnymi deťmi?

Nedá sa to tak povedať. Ak pri prvom kontakte, či už telefonickom, alebo osobnom zistíme, že môže ísť o akúkoľvek duševnú chorobu, odporúčame obrátiť sa na klinického psychológa. Ľahšie formy depresie, spojenej so školským neúspechom, riešime u nás, no primárne sa zameriavame na príčinu depresivity dieťaťa a snažíme sa riešiť ju, a nie depresiu ako takú.
 
 
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou