Hegelovo dielo ovplyvnilo dejiny 20. storočia, filozof sa narodil pred 250 rokmi
S Hegelovou filozofiou sa vyrovnávajú aj súčasníci.
Stuttgart/Bratislava 27. augusta (TASR) - Nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel výrazne ovplyvnil nielen filozofický diskurz prvej polovice 19. storočia, ale stal sa inšpiráciou aj pre nasledujúce generácie mysliteľov. Od narodenia významného predstaviteľa nemeckej idealistickej filozofie uplynie vo štvrtok 27. augusta 250 rokov.
Nástup novej etapy vo filozofickom myslení predstavuje Hegelovo dielo Fenomenológia ducha (Phänomenologie des Geistes, 1807), v ktorom formuloval jednu zo svojich hlavných myšlienok o tom, že všetko záleží na tom, či pochopíme a vyjadríme pravdu nielen ako substanciu, ale práve tak aj ako subjekt. Hegel totiž nepochyboval, že základ skutočnosti je príbuzný povahe nášho (subjektívneho) myslenia. Duchovný charakter skutočnosti je podľa neho neoddeliteľne spojený s ľudským poznaním, ktoré sa postupne vyvíja k vede, teda k absolútnemu poznaniu.
S Hegelovou filozofiou sa vyrovnávajú aj súčasníci, lebo napríklad prostredníctvom Karla Marxa ovplyvnilo jeho dielo aj politické pretváranie Európy či sveta.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel sa narodil 27. augusta 1770 v Stuttgarte v rodine vyššieho úradníka, ktorý pôsobil v službách württemberského vojvodu. Rod Hegelovcov pochádzal z Rakúska, odkiaľ sa v 16. storočí presťahovali z náboženských dôvodov do názorovo tolerantnejšieho Württemberska.
Budúci filozof sa najprv vzdelával v rodnom meste, obľúbil si diela starovekých gréckych historikov či filozofov, ale zoznámil sa aj s prácami osvietencov. Po maturite nastúpil ako štipendista na univerzitu v Tübingene. Jeho spolužiakmi, ale aj priateľmi boli Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling či Johann Christian Friedrich Hölderlin.
Pod ich vplyvom sa ešte viac zahĺbil do štúdia filozofie, najmä diela Immanuela Kanta a spolu s nimi zdieľal aj nadšenie pre Veľkú francúzsku revolúciu, ktorá svojim myšlienkovým odkazom ovplyvnila v veľkú časť tübingenských študentov. Tí vyjadrovali potrebu vytvorenia slobodného a mravne vyššieho poriadku v Európe.
Po ukončení štúdia pôsobil ako domáci učiteľ v Berne u zámožného a vzdelaného patricija Friedricha von Steigera. V roku 1801 ho však jeho bývalý spolužiak Schelling zavolal na univerzitu do Jeny. V meste, ktoré sa v tom čase považovalo za sídlo nemeckej filozofie, zažil príchod Napoleona. Toho považoval za "dušu sveta". Francúzski vojaci však vyplienili jeho dom a pre vojnové zmätky stratil prácu aj na univerzite. Odišiel do Bambergu, kde pracoval ako novinár. Redaktorská anabáza netrvala dlho, lebo prijal miesto riaditeľa gymnázia v Norimbergu.
Ako 46-ročný obhájil profesúru a začal prednášať filozofiu najprv v Heidelbergu a neskôr v Berlíne, kde sa jeho prednášky stali významnou udalosťou a v preplnenej prednáškovej sále nesedeli len študenti, ale tiež významní berlínski úradníci, radcovia či vysokí dôstojníci. Na pôde univerzity sa však stretol aj s kritikmi svojej filozofie. Medzi najvýznamnejších patrí dnes už nemenej známy nemecký filozof Arthur Schopenhauer.
Okrem Fenomenológie ducha patria medzi významné Hegelove diela aj Logika ako veda (Wissenschaft der Logik), Základy filozofie práva (Grundlinien der Philosophie des Rechts, 1821), alebo Filozofia dejín (Philosophie der Geschichte, 1837).
Hegel pri koncipovaní svojho filozofického systému vychádzal z presvedčenia, že existuje len jedna podstata celej skutočnosti, ktorou je idea, respektíve pojem. Ten ako nekonečnú formu pomenoval absolútnou ideou, absolútnym duchom, ktorý je neosobným princípom sveta. Absolútna idea ako aktívny, činný princíp sa neustále vyvíja. V procese dialektického samovývoja prechádza troma etapami v zmysle vzorca: téza – antitéza – syntéza.
Napriek komplikovanému filozofickému systému, ktorý niektorí zlomyseľnejší filozofi označovali ako majstrovské dielo nezrozumiteľnosti, mal Hegel aj pokračovateľov. Okrem Marxa sa jeho filozofiou inšpirovali napríklad Wilhelm Dilthey, predstavitelia Frankfurtskej školy či existencialista Jean Paul Sartre.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel zomrel 14. novembra 1831 v Berlíne. Historické pramene udávajú dve príčiny jeho smrti. Mohla to byť cholera, ktorá v tom čase zúrila v nemeckej metropole a mohli to byť bližšie neurčené problémy so žalúdkom, ktoré filozofa sužovali už dlhšiu dobu.