Z. Stavrovská: Mentálne postihnutí zo zákona nemôžu mať úplné základné vzdelanie
Diskriminácia je podľa Stavrovskej najvýraznejšia u ľudí s mentálnym postihnutím.
Bratislava 25. augusta (TASR) - Školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu. Aj v prípade, že takýto žiak absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, to je absolvovanie prvého stupňa základnej školy. Upozorňuje na to komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
S takýmto vzdelaním následne nemôže byť prijatý na ktorúkoľvek strednú školu, ale len na úzku časť odborných škôl v dvojročných až trojročných vzdelávacích programoch a získať tak maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie.
Vylúčenie prístupu k vzdelaniu, čiže získať úplné základné vzdelanie, či minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu, z dôvodu zdravotného postihnutia, je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010. "Pretrvávanie diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím v prístupe k vzdelávaniu, ktorá je v tomto prípade daná priamo školským zákonom, je neprijateľná," konštatuje komisárka.
Veľký problém je podľa nej aj to, že v zákone stále nie je definované inkluzívne vzdelávanie. "Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, lebo škola povie, že nemá vytvorené podmienky pre vzdelávanie týchto detí. Keď sa niekde takáto škola objaví, tak, ľudovo povedané, všetky deti sa tam nahrnú," hovorí Stavrovská.
Mnohé deti, najmä tie s autizmom, vzdelávajú v rodinách. Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú tiež veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. "Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím hovorí, že by sa nemalo investovať do chránených dielní a pracovísk, ale do toho, aby boli títo ľudia zamestnaní na voľnom trhu práce," pripomína Stavrovská.
Diskriminácia je podľa nej najvýraznejšia u ľudí s mentálnym postihnutím, ale objavuje sa aj pri iných typoch postihnutia. Tvrdí, že ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku diskriminujú napríklad pri skončení pracovného pomeru, pričom komisárka často vstupuje do súdnych konaní, ktoré sa týkajú neplatnosti výpovedí. Ďalšia diskriminácia sa objavuje v rozvodových konaniach, počas ktorých musí rodič so zdravotným postihnutím na rozdiel od zdravého rodiča preukazovať svoju schopnosť starať sa o deti.
Diskriminácia sa objavuje aj v prístupe k informáciám. "Riešili sme to napríklad počas núdzového stavu (spôsobeného pandémiou nového koronavírusu, pozn. TASR), keď tlmočníci mali na tvári rúška. Nepočujúci ľudia, ktorí majú kochleárny implantát, totiž odčítavajú z pier a neboli schopní porozumieť. Až po našich pripomienkach začali tlmočníci nosiť priesvitné štíty," priblížila Stavrovská. Ako ďalší problém označuje to, že nebola schválená novela stavebného zákona, ktorá by zaviedla kontrolný mechanizmus na to, aby nebolo vydané stavebné povolenie pre verejné stavby, ktoré nie sú bezbariérové.